Pamäť národa 4/2020

5 %

Pamäť národa 4/2020

kolektív autorov

Podstatnú časť obsahu tvoria príspevky, ktoré odzneli na seminári Uzákonené bezprávie. Rasové zákonodarstvo na Slovensku a v Európe.

Ústav pamäti národa ho organizoval v spolupráci s partnermi v máji 2019 pri príležitosti 80. výročia vydania vládneho nariadenia O vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach. V jednej z dvoch štúdií predstavuje Pavol Makyna na príklade definovania pojmu Žid vývoj protižidovskej legislatívy na Slovensku v rokoch 1938 a 1939, kedy de facto dochádzalo k jej formovaniu a zavádzaniu do praxe. V rubrike Dokumenty americká spisovateľka Madeline Vadkerty prezentuje listy, ktoré posielali občania prezidentovi Jozefovi Tisovi vo veci tzv. riešenia židovskej otázky na Slovensku. Nasleduje rubrika Materiály, v ktorej sa najskôr historik Ivan Kamenec pokúsil priblížiť, ako sa protižidovská legislatíva prejavila v živote príslušníkov židovskej menšiny a následne sa Katarína Zavacká zameriava na dopady legislatívy v hospodárskej oblasti. Uvedené príspevky ešte dopĺňa druhá časť štúdie poľského historika Rafała Łatku, ktorá približuje postoje poľského prímasa kardinála Stefana Wyszyńského k aktivitám a hre, ktorú sa rozhodli rozohrať orgány Poľskej ľudovej republiky voči Svätej stolici s cieľom marginalizovať poľskú cirkev a úlohu episkopátu v Poľsku v rokoch 1971 – 1978. Súčasťou rubriky „Dokumenty“ je aj príspevok ďalšieho poľského historika Mirosława Szumiła, v ktorom predstavuje prepis zo zvukového záznamu stretnutie biskupa Pavla Hnilicu s mladými Slovákmi v Krościenku v poľských Pieninách v roku 1978, počas stretnutia Hnutia Svetlo – Život (tzv. Oáza). Rubrika V službách režimu je vyhradená pre pracovníka ÚPN Daniela Halčína, ktorý sa vo svojom príspevku venuje životu a kariére náčelníka Krajského odboru pasov a víz v Banskej Bystrici Emila Zachara. Rubrika Príbehy prenasledovaných tentoraz obsahuje až tri zaujímavé príbehy politicky prenasledovaných osôb. V prvom Branislav Kinčok predstavuje životné osudy Filipa Tarišku, ktorého v 50. rokoch postihli perzekučné zásahy v rámci násilnej kolektivizácie. V druhom príspevku prináša Ľuboslav Hromják príbeh kňaza Michala Krajňáka a v poslednom Magdaléna Lindtnerová prerozpráva príbeh Júliusa Lindtnera, ktorý strávil niekoľko rokov v sovietskych gulagoch. Záver čísla prináša čitateľom dve anotácie a rubriky ÚPN Interne a Spomíname.

Kúpiť na webe Rezervovať v kníhkupectve
Vydavateľ Ústav pamäti národa
Počet strán 120
Rok vydania 2020
Jazyk Slovenčina
Väzba Mäkká väzba / Paperback
Adresa titulu https://www.artforum.sk/katalog/152616/pamat-naroda-42020
Ústav pamäti národa ho organizoval v spolupráci s partnermi v máji 2019 pri príležitosti 80. výročia vydania vládneho nariadenia O vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach. V jednej z dvoch štúdií predstavuje Pavol Makyna na príklade definovania pojmu Žid vývoj protižidovskej legislatívy na Slovensku v rokoch 1938 a 1939, kedy de facto dochádzalo k jej formovaniu a zavádzaniu do praxe. V rubrike Dokumenty americká spisovateľka Madeline Vadkerty prezentuje listy, ktoré posielali občania prezidentovi Jozefovi Tisovi vo veci tzv. riešenia židovskej otázky na Slovensku. Nasleduje rubrika Materiály, v ktorej sa najskôr historik Ivan Kamenec pokúsil priblížiť, ako sa protižidovská legislatíva prejavila v živote príslušníkov židovskej menšiny a následne sa Katarína Zavacká zameriava na dopady legislatívy v hospodárskej oblasti. Uvedené príspevky ešte dopĺňa druhá časť štúdie poľského historika Rafała Łatku, ktorá približuje postoje poľského prímasa kardinála Stefana Wyszyńského k aktivitám a hre, ktorú sa rozhodli rozohrať orgány Poľskej ľudovej republiky voči Svätej stolici s cieľom marginalizovať poľskú cirkev a úlohu episkopátu v Poľsku v rokoch 1971 – 1978. Súčasťou rubriky „Dokumenty“ je aj príspevok ďalšieho poľského historika Mirosława Szumiła, v ktorom predstavuje prepis zo zvukového záznamu stretnutie biskupa Pavla Hnilicu s mladými Slovákmi v Krościenku v poľských Pieninách v roku 1978, počas stretnutia Hnutia Svetlo – Život (tzv. Oáza). Rubrika V službách režimu je vyhradená pre pracovníka ÚPN Daniela Halčína, ktorý sa vo svojom príspevku venuje životu a kariére náčelníka Krajského odboru pasov a víz v Banskej Bystrici Emila Zachara. Rubrika Príbehy prenasledovaných tentoraz obsahuje až tri zaujímavé príbehy politicky prenasledovaných osôb. V prvom Branislav Kinčok predstavuje životné osudy Filipa Tarišku, ktorého v 50. rokoch postihli perzekučné zásahy v rámci násilnej kolektivizácie. V druhom príspevku prináša Ľuboslav Hromják príbeh kňaza Michala Krajňáka a v poslednom Magdaléna Lindtnerová prerozpráva príbeh Júliusa Lindtnera, ktorý strávil niekoľko rokov v sovietskych gulagoch. Záver čísla prináša čitateľom dve anotácie a rubriky ÚPN Interne a Spomíname.

Ďalšie z kategórie pamäť národa