DEJINY
Populárne izraelské bojové umenie krav maga je úzko spojené s Bratislavou. Už začiatkom 20. storočia sa v starom Prešporku usadil Samuel Lichtenfeld – estrádny umelec, univerzálny športový tréner a v neposlednom rade veľký propagátor systému sebaobrany džiu-džicu. Od roku 1908 svoje vedomosti a schopnosti naplno zúročil pri práci v mestskej polícii ako detektív. V boji so zákerným zločinom pokračoval aj po vzniku Československej republiky na poste obvodného inšpektora štátnej polície. K športu viedol aj svojich synov. Mladší Imrich tak aj vďaka rodinnému zázemiu mohol vyniknúť v zápasení a boxe. Bol to práve on, ktorý v konfrontácii s holokaustom na Slovensku posunul úroveň svojho športového pôsobenia do iných sfér – tam, kde bežného občana čaká boj na ulici, tam, kde niet rozhodcu, ktorý by zvážil, kto je víťazom, tam, kde ide o život. Ešte predtým však mladý „Imi“ Lichtenfeld absolvoval nejeden zápasnícky súboj vo farbách klubov ŠK Makkabea či AFK Waldes Praha. Slúžil v československej armáde doma i na Blízkom východe, kam sa dostal po strastiplnom putovaní na riečnom remorkéri Pentcho, po stroskotaní a zázračnej záchrane.
ARCHITEKTÚRA
Jedna z najvýraznejších premien Bratislavy sa udiala pred 50 rokmi. Vznikala v tom čase nová dominanta mesta: Most SNP. Dizajn mosta spred polstoročia je taký originálny a nadčasový, že dodnes žasneme nad umom a nadaním jeho tvorcov z vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej. Nad ich odvahou a ambicióznosťou. Most SNP preklenul Dunaj v jedinečnej podobe a jeho silueta vpečatila mestu novú identitu. Raritné dobové reportážne fotografie Juraja Bonča z výstavby sa stretávajú v knihe s ich súčasnými verziami. Jeho pokračovateľ, fotograf Ľubomír Deák, si dal záležať na tom, aby ich spravil presne z tej istej pozície, z akej boli pred 50 rokmi odfotené. Monochrómia verzus farebnosť, budovanie zajtrajškov verzus svet dneška, z akéhokoľvek pohľadu sa na to pozriete, je to zaujímavé porovnanie. Pripomeňte si teda, aké to bolo, pozrite si, aké to je, a zasnívajte sa, aké to mohlo byť – to všetko vďaka výnimočnej fotodokumentácii tejto významnej bratislavskej premeny v majstrovsky spracovanej knihe.
LEGO
Novinár Jens Andersen je prvý človek, ktorý získal úplný prístup do rodinných a podnikových archívov firmy LEGO. Prvýkrát tak môže rozprávať príbeh tej najslávnejšej skladačky v jej úplnosti: ako rodinnú ságu, podnikateľský zázrak aj nevyspytateľnú kroniku dvadsiateho storočia. Keď sa roku 1916 v dánskom Billunde usídlil tesár a stolár Ole Kirk Christiansen, začali sa okrem novej kapitoly v jeho skromnom živote písať aj dejiny možno tej najikonickejšej hračky na svete. Mladý remeselník pomerne skoro zistil, že viac ako krovmi, nábytkom a susedskou výpomocou si zarobí výrobou drevených stavebníc. A vo chvíli, keď Christiansenovi vymenili drevo za plast, sa stavebnice s ich logom dostali do detských izbičiek po celom svete.
UMENIE
Chceli zmeniť umenie a s ním aj celú spoločnosť. Umenie zmenili. Spoločnosť nie. Veľká októbrová revolúcia, to nebol len razantný zlom v ruskej politike. V očiach revolucionárov sa vytvárala nová spoločnosť, nový svet, nový človek.
HUDBA
V roku 1983 vydalo vydavateľstvo OPUS knihu Organová interpretácia od popredného koncertného organistu a pedagóga Ferdinanda Klindu. Kniha poskytuje súhrnný obraz všetkých aspektov potrebných k hre na kráľovský nástroj a vychádza zo spojenia bohatých teoretických, pedagogických a praktických vedomostí autora s dobovými pramennými poznatkami.
MEMOÁRE
Učiteľka na dôchodku Julija Votčer najprv dvíhala na Majdane mobily nebohých demonštrantov a oznamovala smutnú správu ich príbuzným. Potom založila organizáciu Moľfar a dodnes vozí na front potraviny, šatstvo, technológie i lieky pre vojakov.
MICHAIL BULGAKOV
Kedy strach a zimomriavky ovládnu dušu čitateľa? Keď Majster vzýva Diabla a vydáva sa na let ponad prekliatu Moskvu? Keď v laboratóriách jeho fantázie praskajú osudové vajcia, liahnu sa na svet príšery a ulice sa zapĺňajú ľuďmi so psími srdcami? Alebo vtedy, keď nám Michail Bulgakov vykresľuje realistické obrazy sovietskej Moskvy či predrevolučného virvaru? Realita je hroznejšia o to viac, že autor a jeho postavy si neodpustia, aby ju prikrášlili vidinami narkomana či démonickou hrou. Morfium – Diaboliáda – Moskva z červeného kameňa... Hrôza, hrôza, hrôza. Výber svojich časopiseckých próz plánoval Michail Bulgakov (1891 – 1940) vydať roku 1937 pod názvom O vášňach a nerestiach. Lenže v jednom z najhorších rokov krvavej ruskej histórie kniha nevyšla a jednotlivé poviedky sa dlhé roky po spisovateľovej smrti publikovali v najrozličnejších výberoch z jeho tvorby. Autorom koncipovaná zbierka tak vychádza v novom slovenskom preklade po prvý raz.
MICHAEL ŽANTOVSKÝ
Spisovateľ, prekladateľ a diplomat Michael Žantovský v svojom novom literárnom diele okúzľujúcim zveličením a vtipom rozpráva "nezmazateľné zážitky" s významnými osobnosťami svetového diania.
HERMANN HESSE
Rosshalda je román výnimočného autora, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Rosshalda je vlastne názov panského domu a súčasne dejisko hlbokej manželskej krízy maliara Johanna Veragutha a pianistky Adele.
LEO ROSTEN
Jedna z najobľúbenejších humoristických kníh posledného storočia. Iskrivý humor, spočívajúci v jazyku, jeho záslužnostiach a slovných hračkách. Autor svoju už legendárnu knihu po obrovskom úspechu viac krát prepracoval a doplnil o ďalšie epizódy a postavy, pričom nenarušil neopakovateľnú atmosféru diela, ktorá zabáva už niekoľko generácii čitateľov.
Slepá vŕba a spiaca žena
Haruki Murakami sa preslávil pomerne rozsiahlymi románmi, ale v priebehu desaťročí napísal aj nemálo poviedok. Rozsiahla zbierka Slepá vŕba a spiaca žena zahŕňa texty napísané medzi rokmi 1980 až 2005 a prezentuje rôzne variácie na každodennosť, zvláštne situácie, aké môžu nastať v živote ľudí, niekedy náhodou, inokedy vlastným pričinením. Nie je pritom isté, či môže mať človek takúto situáciu pod kontrolou.
O knihách, čítaní, svete literatúry sa dozviete viac a pravidelne na stránkach Medziknihami.sk
