Terenova písanka

10 %

na sklade

Terenova písanka

Teren Laco

Laco Teren, jeden z našich najosobitejších súčasných maliarov sa roky okrem maľovania venuje aj iným radostiam života hudbe, literatúre, jedlu, premýšľaniu a písaniu. Denník N sa vo svojej knižnej edícii rozhodol vydať zbierku viac ako stovky jeho textov a doteraz nezverejnených skíc.

<p>Súčasťou Terenovej písanky sú aj doteraz nezverejnené iPadové kresby, ktoré z niekoľkých tisícok vybrala fotografka Táňa Hojčová, Terenova manželka. Terenova písanka vychádza k finisáži (19.1. 2020) maliarovej veľkej retrospektívy v SNG v náklade 1000 ks. Píšem, aby som ostatných potešil. Písal som vždy, ale len pre seba alebo pre priateľov. Súvisí to s tým, že rád čítam a rád počúvam príbehy. Je to vlastne ako s maľovaním, maľujem, lebo sa rád dívam na obrazy, a píšem, lebo rád počúvam príbehy, napríklad aj napísané, vraví Laco Teren. Laco Teren svoje texty zverejňuje od roku 2012 v časopise .týždeň a od roku 2015 pokračuje aj v Denníku N. Písanie pre .týždeň však začalo celkom prozaicky priateľ a publicista Juraj Kušnierik mu vybavil pred cestou na zahájenie benátskeho Bienále novinársky preukaz a poznamenal, že ak by sa mu chcelo, môže niečo napísať. Preukaz nepoužil a nič nenapísal. Neskôr v Londýne na výstave portrétov Luciena Freuda mu však preukaz poslúžil, a tak niečo napísal. Keď Ďuri odišiel s čiernou labuťou na ostrovy predkov, už ma neoslovili a ja som písať prestal. Až raz u Bruna položil Maťo Kostolný otázku, prečo nepíšem, a že do Denníka N by som mohol. Tak píšem. A píšem rád. Baví ma to, píšem si, o čom chcem a čo ma napadne. Hockney, Richter, Paštéka, Ernst, Munch, Miró, Lautrec, Berger, Skalník. Výstavy, knihy, film, opera, divadlo, koncerty, Viedeň, Londýn, New York, Paríž, Zürich, Praha a Bratislava a zasa Viedeň, ulice miest a ich galérie a koncertné sály. Žena, ráno, denné aj nočné sny, počasie a benátske držky, o tom všetkom Laco Teren uvažuje a zapisuje si do svojej písanky. Nech však uvažuje o čomkoľvek, vždy aj tak skončí pri nejakom obraze, lebo všetko, čo sa v mysli Laca Terena objaví, objaví sa spolu s konkrétnym obrazom. Uprostred terajšej politickej situácie sú jeho texty ako Bryant park v strede Manhattanu. Pokojné, krásne a voňavé. Laco má svoj flow, Laco má svoj style, Laco má svoj groove.</p><p><br></p><p><img src="https://static.artforum.sk/media/redactorjs/lt_jul-1960x1473.jpg"></p><p><img src="https://static.artforum.sk/media/redactorjs/lt_februar-1960x1473.jpg"></p><p><br></p>

Kúpiť na webe Doručiť z kníhkupectva
Vydavateľ N Press
Počet strán 172
Rok vydania 2020
Jazyk Slovenčina
Väzba Mäkká väzba / Paperback
EAN 9788099925138
Adresa titulu https://www.artforum.sk/katalog/138609/terenova-pisanka

Súčasťou Terenovej písanky sú aj doteraz nezverejnené iPadové kresby, ktoré z niekoľkých tisícok vybrala fotografka Táňa Hojčová, Terenova manželka. Terenova písanka vychádza k finisáži (19.1. 2020) maliarovej veľkej retrospektívy v SNG v náklade 1000 ks. Píšem, aby som ostatných potešil. Písal som vždy, ale len pre seba alebo pre priateľov. Súvisí to s tým, že rád čítam a rád počúvam príbehy. Je to vlastne ako s maľovaním, maľujem, lebo sa rád dívam na obrazy, a píšem, lebo rád počúvam príbehy, napríklad aj napísané, vraví Laco Teren. Laco Teren svoje texty zverejňuje od roku 2012 v časopise .týždeň a od roku 2015 pokračuje aj v Denníku N. Písanie pre .týždeň však začalo celkom prozaicky priateľ a publicista Juraj Kušnierik mu vybavil pred cestou na zahájenie benátskeho Bienále novinársky preukaz a poznamenal, že ak by sa mu chcelo, môže niečo napísať. Preukaz nepoužil a nič nenapísal. Neskôr v Londýne na výstave portrétov Luciena Freuda mu však preukaz poslúžil, a tak niečo napísal. Keď Ďuri odišiel s čiernou labuťou na ostrovy predkov, už ma neoslovili a ja som písať prestal. Až raz u Bruna položil Maťo Kostolný otázku, prečo nepíšem, a že do Denníka N by som mohol. Tak píšem. A píšem rád. Baví ma to, píšem si, o čom chcem a čo ma napadne. Hockney, Richter, Paštéka, Ernst, Munch, Miró, Lautrec, Berger, Skalník. Výstavy, knihy, film, opera, divadlo, koncerty, Viedeň, Londýn, New York, Paríž, Zürich, Praha a Bratislava a zasa Viedeň, ulice miest a ich galérie a koncertné sály. Žena, ráno, denné aj nočné sny, počasie a benátske držky, o tom všetkom Laco Teren uvažuje a zapisuje si do svojej písanky. Nech však uvažuje o čomkoľvek, vždy aj tak skončí pri nejakom obraze, lebo všetko, čo sa v mysli Laca Terena objaví, objaví sa spolu s konkrétnym obrazom. Uprostred terajšej politickej situácie sú jeho texty ako Bryant park v strede Manhattanu. Pokojné, krásne a voňavé. Laco má svoj flow, Laco má svoj style, Laco má svoj groove.



Ďalšie z kategórie výtvarné umenie