Naivná pedagogika z praxe

Keby Peter Pan napísal knihu o tom, ako sa majú dospeláci správať k deťom, vyzerala by nejako podobne, ako ju stvoril Juraj Šimuraj Šimkovič. Juraj má vyžarovanie nestarnúceho chlapca, ba čo viac, rozhodol sa, že jeho duša zostane nezaťažená dospeláckou prehnanou úzkoprsosťou a obmedzujúcimi presvedčeniami.

Čitateľ príde na to hneď po prvej kapitole. Odbor naivnej pedagogiky si autor vymyslel, prišiel mu výstižný pri tom, ako predostrieť odkazy a skúsenosti od malých mysliteľov.Šimuraj, ako Juraja volajú deti, úprimne verí, že výchova seba zaručí výchovu ďalšej generácie. Z tohto postoja pri písaní knižky vychádzal a opiera sa o 15 rokov praxe s deťmi ako animátor, vedúci v táboroch, vychovávateľ v družine, tréner a pedagóg. Svoje prežité skúsenosti s deťmi podáva úprimne, neprikrášlene a spontánne. V jeho príbehoch je človečina a poznanie toho, ako sa môžeme od detí učiť riešiť veci jednoducho a bez zbytočných komplikácií. Každá kapitola zo sedemnástich obsahuje v závere ponuku na úlohy a úvahy. Sú to priam pošťuchnutia ako opustiť komfortnú zónu a presvedčiť sa, či sme to svoje vnútorné dieťa ešte úplne nepoložili na lopatky.