V?tejto knihe sa dozvieš: - ako výskum Hansa Aspergera prispel k definícii porúch autistického spektra - ako a prečo Asperger spolupracoval s nacistami a podporoval nacistickú ideológiu - aká bola jeho úloha pri označovaní detí, ktoré boli posielané na smrť - prečo tvrdil, že niektoré autistické deti sú pre spoločnosť užitočné a iné nie - ako sa vedecký výskum môže v totalitnom režime zneužiť a aká je morálna zodpovednosť vedcov - či je etické naďalej používať názov „Aspergerov syndróm“, keď jeho meno nesie kontroverzné historické spojenie
Systematickému vyvražďovaniu miliónov ľudí v celej Európe predchádzala dôkladná selekcia. Podľa rasy, náboženstva, správania alebo fyzického stavu. Na jej základe sa nacisti rozhodovali, či človek prežije, alebo nie.
Nacistickí psychiatri sa zameriavali na deti s rôznym typom myslenia – najmä na tie, o ktorých si mysleli, že im chýbajú sociálne zručnosti – a tvrdili, že v tretej ríši pre ne nie je miesto. Hans Asperger a jeho kolegovia sa snažili z niektorých „autistických“ detí vytvoriť produktívnych občanov, zatiaľ čo ostatné, ktoré považovali za neliečiteľné, presunuli do kliniky Spiegelgrund, jedného z hlavných stredísk na vraždenie detí v nacistickej tretej ríši.
Edith Sheffer na základe archívnych materiálov, výpovedí a lekárskych záznamov vykresľuje znepokojivý obraz uznávaného lekára Hansa Aspergera. Jeho zvučné meno je dnes spájané predovšetkým s vnímaním porúch autistického spektra, no Asperger zároveň zohrával aktívnu úlohu pri selekcii detí odsúdených na smrť. Kniha Aspergerove deti poukazuje na to, ako totalitné režimy dokážu zneužiť vedecký výskum a zároveň sa pokúša pozrieť z celkom nového uhla aj na osobu samotného Hansa Aspergera.
Kniha vychádza v preklade Dany Petrigáčovej.