Vlastná izba
Woolf Virginia
Keby mal Shakespeare sestru, rovnako nadanú ako on, ako by sa jej viedlo? Aké prekážky museli prekonať Jane Austenová alebo sestry Brontëové? Čítať ďalej ↓
V októbri 1928 predniesla Virginia Woolfová dve univerzitné prednášky. Svojich poslucháčok sa spýtala, či si uvedomujú, že sú možno „najpretriasanejším živočíchom na svete“. Literatúra o ženách bola totiž takmer výlučne písaná mužmi. Z Woolfovej prednášok vznikla esej Vlastná izba, ktorú vydala o rok neskôr. Jej úvaha o ženách a literatúre, oceňovaná už za jej života, sa stala jedným z priekopníckych textov ženského hnutia. Woolfová angažovane, poeticky, na základe bohatých skúseností a s iróniou analyzuje rodové rozdiely a vysvetľuje, čo ženy potrebujú na to, aby tvorili veľkú literatúru: finančnú, ale predovšetkým duševnú nezávislosť, ktorú vo viktoriánskom Anglicku symbolizovala práve vlastná izba.
Doslov ku knihe napísala Jana Juráňová.
Virginia Woolf (1882-1941) bola anglická spisovateľka, kritička, esejistka a feministka, patrí medzi kľúčové osobnosti modernistickej literatúry 20. storočia. Je považovaná za veľkú inovátorku v oblasti anglického jazyka a jeho použitia v beletristickom diele. Vo svojich dielach experimentovala s psychologickými motívmi a rôznymi možnosťami prerušovaného rozprávania a chronológie, sústredila sa na emocionálne stavy svojich postáv. Preslávila sa románmi (Pani Dallowayová, K majáku, Orlando, Vlny), ako aj esejistickými dielami (Vlastná izba, Tri guiney).
Kúpiť
na webe
Rezervovať v kníhkupectve