Moji majstri

Ladislav Ťažký začal svoju životnú dráhu pod jedľami čiernobalockých hôr, v jednoduchom dedinskomprostredí. V mládeneckom veku ho ošatili uniformou a odvelili urýchlene dospievať v prostredí všeľudských konfliktov druhej svetovej vojny.

Jeho päťročná púť v uniforme vojaka a vojnového zajatca ho natrvalo poznačili. Sociálnym priezorom nazeral na svet,ktorý si osvojoval už od kolísky. Neskôr svoju naturálnu bystrosť kultivoval štúdiom. Očarilo ho písanie, textami odhaľoval čitateľom svoje vnútro, veď už mal svetu sám čo povedať. Vykonávatelia "normalizačnej" moci mu na dve desaťročia - v jeho najzrelšom veku na tvorivý rozlet - nedovolili publikovať. Stratil tak veľa nenahraditeľného času, no aj tak sa napokon vypracoval na jedného z najpoprednejších slovenských prozaikov. Jeho tvarovala spoločnosť, a naopak, on svojím dielom už navždy ju, veď patrí medzi piliere slovenskej kultúry. Niekoľko dní pred svojím skonom zostavil osnovu svojej poslednej knihy pod názvom Moji majstri, o ktorej sám povedal: „Sú v nej zahrnuté niektoré príhovory, recenzie a úvody do kníh, ktoré sa mi zapáčili. Sú tam popri skúsených majstroch pera aj noví majstri, spisovatelia doteraz nie veľmi známi, preto chcem, aby v nej svietili ako také očká, ako hviezdičky na literárnom tvorivom nebi a vidí sa mi ľúto zanechať ich, aby prišli do zabudnutia. Venoval som im pozornosti, pretože prinášajú niečo nové a dokázali, že aj oni vedia písať, že aj oni môžu byť majstri slova..." Do osnovy tohto diela majster Ťažký zaradil aj svoje dosiaľ nezverejnené poviedky a eseje, ja som doplnil úvodnú a záverečnú časť. Vznikol zborník - almanach, ktorý prezentuje ďalší rozmer tejto mimoriadnej osobnosti slovenskej kultúry, presahujúcej rámec literárnej tvorby. Vydáva aj autentické svedectvo o pohľade Ladislava Ťažkého na niektorých jeho súputníkov v časnosti. Peter Rašla (editor)