na sklade
novinka
Dialóg dvoch exilov Korešpondencia Martina Kvetka a Viléma Prečana (1976-1989)
Syrný Marek, Čelko Vojtech, Guba IvanPo komunistickom prevrate v roku 1948 emigrovali na Západ tisícky demokraticky orientovaných Slovákov vytvárajúcich spolu s Čechmi v poradí už tretí – tentoraz protikomunistický – československý zahraničný odboj. Zo slovenskej strany ho v 70. a 80. rokoch 20. storočia viedol niekdajší politik Demokratickej strany Martin Kvetko. Čítať ďalej ↓
Po auguste 1968 utiekli z dôvodu okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy ďalšie desaťtisíce Čechov a Slovákov, často už aj reformných komunistov. Na Západe vytvorili nové štruktúry odporu voči domácej konzervatívnej prosovietskej komunistickej totalite. Významné miesto v nich zastával historik Vilém Prečan, ktorý organizoval distribúciu informačných materiálov medzi domácim disentom a československým exilom, resp. demokratickými médiami na Západe. Stal sa známy najmä ako exilový „dvorný archivár" aktivít Charty 77, resp. disidentských iniciatív z Československa.
Prečanove neutíchajúce aktivity na poli historiografie, upozorňujúce demokratický Západ na represie komunistického režimu voči kriticky uvažujúcim historikom v Československu, prirodzene upútali pozornosť Martina Kvetka. Témami korešpondencie Prečana a Kvetka boli spočiatku osud proskribovaného historika odboja Jozefa Jablonického a viaceré otázky slovenských dejín 20. storočia. Tie Kvetko vnímal ako ich priamy účastník a aktívny tvorca (odbojový činiteľ, povojnový povereník), zatiaľ čo Prečan patril medzi najvýznamnejších spracovateľov týchto tém (jeho dva zväzky dokumentov o Slovenskom národnom povstaní sú dodnes neprekonané). Listová komunikácia exulantov taktiež poodhaľuje zákulisie mnohých aspektov života protikomunistickej emigrácie i domáceho disentu. Dotýka sa nielen komplikovaných osobných vzťahov v exile či problematiky slovensko-českého súžitia, ale aj tém kontroverznej nemeckej či maďarskej otázky, o ktorých sa viedli ostré polemiky. Publikácia ponúka aj nahliadnutie do „kuchyne" príprav exilových vydaní diel najvýznamnejších disidentov zo Slovenska – Milana Šimečku, Miroslava Kusého, Hany Ponickej a najmä Jablonického samizdatových štúdií.
Prečanove neutíchajúce aktivity na poli historiografie, upozorňujúce demokratický Západ na represie komunistického režimu voči kriticky uvažujúcim historikom v Československu, prirodzene upútali pozornosť Martina Kvetka. Témami korešpondencie Prečana a Kvetka boli spočiatku osud proskribovaného historika odboja Jozefa Jablonického a viaceré otázky slovenských dejín 20. storočia. Tie Kvetko vnímal ako ich priamy účastník a aktívny tvorca (odbojový činiteľ, povojnový povereník), zatiaľ čo Prečan patril medzi najvýznamnejších spracovateľov týchto tém (jeho dva zväzky dokumentov o Slovenskom národnom povstaní sú dodnes neprekonané). Listová komunikácia exulantov taktiež poodhaľuje zákulisie mnohých aspektov života protikomunistickej emigrácie i domáceho disentu. Dotýka sa nielen komplikovaných osobných vzťahov v exile či problematiky slovensko-českého súžitia, ale aj tém kontroverznej nemeckej či maďarskej otázky, o ktorých sa viedli ostré polemiky. Publikácia ponúka aj nahliadnutie do „kuchyne" príprav exilových vydaní diel najvýznamnejších disidentov zo Slovenska – Milana Šimečku, Miroslava Kusého, Hany Ponickej a najmä Jablonického samizdatových štúdií.
