Dielo je písané bohato vrstveným, miestami archaizujúcim jazykom, ktorý núti čitateľa sústrediť sa na myšlienky, atmosféru a psychológiu postáv. Každú kapitolu uzatvára prísne štruktúrovaná villanella, poetické zrkadlo deja a hudobno-lyrický komentár Orfeovho vnútorného prežívania.
Orfeova voľba je zaujímavý literárny experiment – kombinácia prózy, poézie a filozofickej eseje –, ktorý pozýva čitateľa nielen sledovať príbeh, ale kontemplovať ho. Je to dielo, ktoré sa nečíta hltavo, ale vnímavo; dielo, ktoré vzdáva poctu tradícii, no zároveň ju narúša, aby vytvorilo niečo jedinečne súčasné.