Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali

Hra Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali je plná neobyčajných obrazov – prevažne poetických, často repetičných, kontrastujúcich s jazykom postáv, ktorý je surový, ba až brutálny. Nájdeme v nej prvky súčasnej pop kultúry, hudobné matrice, reálie niektorých miest, mená novodobých celebrít ale aj elementy národných mytológií.

V istom zmysle je Šljivarovej dráma porovnateľná s nočnou morou. Je zmesou všetkého možného, je lexikónom piesní, pracuje s dekomponovaným dramatickým časom, je zbierkou fiktívnych i skutočných ľudských osudov. Odkrýva strachy a paranoje neustále prítomné v diskurze medzi ženou a mužom, odhaľuje diskrepanciu či, lepšie povedané, priepasť medzi generáciami. Medzi tým, čo zažili oni a tým, čo prežívame dnes. Od konca krvavej vojny na Balkáne ubehlo už dvadsať rokov a vďaka mladej autorke Tanji Šljivar sledujeme osudy tých, ktorí tam žijú a prežívajú dnes. Dramatický text Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali priam hmatateľne približuje beznádej na rumovisku spoločensky a politicky rozvrátenej krajiny. Postavy hry pre dvoch „hrajú“ všetkých hrdinov a antihrdinov temného, drsného a melancholického príbehu. Mara (45) a mladučký Milan (17), dvaja bosnianski stroskotanci, sa stretajú v deň chlapcových narodenín na diaľničnej benzínovej pumpe dakde v Bosne a Hercegovine. Je to ich prvé a zrejme i posledné stretnutie. Obaja prežijú vlastnú minulosť. Budúcnosť je neistá. Tanja Šljivar sa narodila v roku 1988 v Banja Luke, v Bosne a Hercegovine. V roku 2011 absolvovala štúdium dramaturgie na Fakulte dramatických umení v Belehrade, v Srbsku. Je autorkou dramatických textov Pošto pašteta? (Po čom je paštéta?), Grebanje ili Kako se ubila moja baka (Škriabanie alebo Ako sa zabila moja babka), Mi smo oni na koje su nas roditelji upozoravali (Sme ako tí, pred ktorými nás rodičia varovali), Ali grad nas je štitio (Ale mesto nás chránilo) a krátkej hry Mrtvorođena (Mŕtvonarodená). Svoje hry, preložené do desiatich jazykov, publikovala v divadelných časopisoch a antológiách, inscenovali ich alebo uviedli na scénických čítaniach v Bosne a Hercegovine, Srbsku, Chorvátsku, Poľsku, Rakúsku, Španielsku a Nemecku. Píše a publikuje aj krátke prózy, rozhlasové hry, scenáre ku krátkym filmom a divadelnovedné štúdie. Za dramatickú tvorbu získala niekoľko ocenení: Cenu Slobodana Selenića, Cenu Borislava Mihajlovića Mihiza, ocenenie Kočićeva knjiga a Cenu Miodraga Žalicu. Momentálne je študentkou Inštitútu aplikovaných divadelných štúdií na Justus-Liebig-Univerzität v nemeckom Giessene.