Duchovné cvičenia pre mačku

Halina Poswiatowska sa narodila 9. mája 1935 v poľskej Čenstochovej. Ako desaťročná ochorela na angínu, čo vyústilo do vážnej, celoživotnej choroby srdca.

V mladosti preto strávila dlhý čas v sanatóriách a nemocniciach. Aj svojho manžela, maliara a študenta réžie Lodžskej filmovej školy Adolfa Poswiatowského, rovnako ako ona chorého na srdce, spoznala v sanatóriu. Manželstvo uzavreli na počiatku leta 1954, ale Adolf umrel už po necelých dvoch rokoch od svadby, a tak sa Halina v mladučkom veku 21 rokov stala vdovou. Viac sa nevydala. Autorsky patrila do tzv. generácie Súčasnosti zoskupenej okolo rovnomenného časopisu, ktorú okrem nej tvorili básnici ako Miron Bialoszewski, Stanislaw Grochowiak, Zbigniew Herbert, Jerzy Harasywicz či Ernest Bryll. V roku 1958 jej v krakovskom Wydawnictve Literackom vyšla prvá zbierka básní Modloslužobníkov chválospev, ktorú pozitívne prijala nielen kritika, ale aj iní básnici. Po dvojročnom pobyte v nemocnici v Krakove podstúpila v roku 1958 operáciu srdca, ktorá jej predĺžila život o deväť rokov. Ešte pred operáciou začala študovať filozofiu na Jagelovskej univerzite. V štúdiu pokračovala len vďaka udelenému štipendiu na Smith College v Northamptone v štáte Massachusetts, keď sa jej stav po operácii výrazne zlepšil. V liste priateľom vtedy napísala: „Po prvý raz začínam uvažovať o čomsi takom, ako je budúcnosť...“ Do Poľska sa vrátila v roku 1951, po ukončení štúdia v roku 1963 pracovala ako asistentka na Katedre filozofie na Jagelovskej univerzite. Počas života vydala ešte dve zbierky básní, Dnešný deň v roku 1963 a Óda na ruky v roku 1966. Posmrtne jej v roku 1968 vyšiel rozsiahly zväzok nazvaný Ešte jedna spomienka. Umrela vo Varšave 11. októbra 1967, len osem dní po druhej operácii srdca.