Proměna / Die Verwandlung

„Když se Řehoř Samsa jednou ráno probudil z nepokojných snů, shledal, že se v posteli proměnil v jakýsi nestvůrný hmyz. Ležel na hřbetě tvrdém jak pancíř, a když trochu nadzvedl hlavu, uviděl své vyklenuté, hnědé břicho rozdělené obloukovitými výztuhami, na jehož vrcholu se sotva ještě držela přikrývka a tak tak že úplně nesklouzla dolů.

Jeho četné, vzhledem k ostatnímu objemu žalostně tenké nohy se mu bezmocně komíhaly před očima.“ Takto začíná jedna z nejslavnějších povídek literatury 20. století. Klíčové dílo literární tvorby Proměna, vypráví velice živý příběh v němž se ukazuje síla Franze Kafky, a právem patří mezi nejlepší povídkové texty na světě. Ilustrace významného argentinského umělce Luise Scafatiho obdivuhodně vystihují zvláštnosti prostředí a osobnosti této povídky a zvou čtenáře k pozoruhodnému dobrodružství. O diele Nie je tajomstvom, že Kafka bol človek systematický a poriadkumilovný, paradoxne bol skvelým úradníkom, hoci jeho dielo je nesmrteľnou satirou na byrokraciu. V jeho intenciách urobme vonkajškovú inventúru tohto vydaného diela. Trinásť zväzkov predstavuje spolu 5 985 strán textu. Z toho 1 002 strán pripadá na „hlavné“ dielo Kafkovo: na romány Zámok, Proces a Amerika. Až 1 144 strán zaberajú jeho krátke prózy a poviedky. A 3 839 strán pripadá denníkom a korešpondencii. Ako vidno, kvantitatívne prevažujú neliterárne,nebeletristické, úžitkové texty. V tom je prvý rozpor, taký typický pre tohto autora. Druhým rozporom je nepomer medzi pôvodnými Kafkovými knihami, ktorých je iba zopár, a celou tou záľahou kafkovskej literatúry. Práve tieto vzťahy si chcem všimnúť v dnešnom pohľade na Kontinent K. .kafka uctievačov Medzi prejavy uctievania, ktoré prechádzajú až do kultového zbožňovania, patria všetky tie životopisy, z ktorých má prím kafkovská biografia jeho celoživotného obdivovateľa Maxa Broda. Zvláštnym druhom biografie je komiks Kafka od predstaviteľa amerického komiksového undergroundu Roberta Crumba. Crumbov robustný a trochu toporný štýl výborne korešponduje so strnulosťou Kafkovho sveta. Na pomedzí odborného záujmu a uctievania je inventár kníh z Kafkovej knižnice. Publikácia V Kafkově knihovně obsahuje takmer tisícku kníh, ktoré Kafka vlastnil (a čítal). Pri niektorých je jeho poznámka k prečítanému: „Novely Wilhelma Schäfera čtu zvláště při hlasitém předčítaní se stejně pozorným požitkem, jakokdybych si ovinul jazyk provázkem...“ Kafkovmu záujmu o kabalu sa zasa venuje zasvätená kniha K.E. Grözingera s rovnomenným názvom Kafka a kabala. .kafka filozofov F. K. zaujímal aj filozofov, najmä predstaviteľov francúzskej školy, ktorísami píšu tak trochu ako románopisci. Brilantnú analýzu kafkovských motívov podal Maurice Blanchot v nádhernej knižke Literární prostor. Autor hovorí napríklad o Kafkovej potrebe „fyzicky se přitisknout ke svému dílu, nechat se jím vyzdvihnout a táhnout nechávaje ho rozvinout v prostoru hlasu, který mu jeho velký předčitatelský dar dává moc probouzet.“ Blanchot vychádza zo základnej Kafkovej traumy, že „neumí žít sám a že nemůže žít s ostatními“. Z inej strany povedané: nedokáže žiť ani vo fikcii, ani v realite. Nemôže ani písať, ani nepísať. Preto je toľko Kafkových diel nedokončených, preto je jeho základným útvarom fragment. Niekedy je to aforizmus, inokedy veta, z ktorej sa odvíja poviedka, ďalší raz zápis v denníku či list. Blanchot túto kafkovskú dilemu uzatvára: „básník je ten, pro koho neexistuje ani jeden-jediný svět, protože pro něj existuje jen vnějšek, proud věčného vnějšku“. .kafka románopiscov Veľké koncepcie predstavujú veľké pokušenia dotiahnuť ich. Preto je toľko kníh o Godotovi, ktorý príde a o zememeračovi K., ktorý sa dostane do Zámku. Petr Koudelka vo svojej trilógii Pražské halucinace v novele Aeroplány nad Brescií vychádza z možnosti, že Kafka mal syna (túto eventualitu však znalci jeho života nakoniec vylúčili). Celá novela je pôvabným rozohraním situácií s Kafkovou nete