Nočné mesto

Nová, v poradí už piata básnická zbierka výnimočného slovenského básnika a prozaika, žijúceho v Španielsku, zaujme silou autorskej výpovede a odvážnosťou nastoľovaných tém, ktoré v našej poézii nemajú obdobu. Peter Bilý je literárnej verejnosti dobre známy kontroverzný básnik a prozaik.

Rovnako ako doterajšie diela, ani najnovšia básnická zbierka Nočné mesto nenecháva čitateľa ľahostajného a vyzýva na zaujatie postoja. Je jeho najosobnejšou knihou, okrem kontinuity s predchádzajucou tvorbou prichádza s naratívnejším typom básní, ktoré prekvapia svojou priamosťou a provokatívnou otvorenosťou. Úryvok: HĽADANIE STRATENÉHO OBRAZU 1. Vchádzam do teba ako vrah do dejín. Si na podivnom výsluchu: iná, tvárou k stene, chrbtom ku mne. Skríkneš a keď si prekvapená, zahryzneš do pery, jablko zo stola padá na zem. 2. Nad nočným mestom vyšla silikónová dúha. Recituješ mi odzadu svoju diagnózu: modlitbu nevinne odsúdenej kacírky. (Mlčanie na ružových kolenách.) V bezbolestnej jazve hojivé obdobia. 3. ... a každá nová „láska“ bude masovým hrobom plným neznámych dievčenských mŕtvol. 4. Spomienky sú v tebe ponorené ako amputované prsty v tequile. Hlbšie ako hlboko? Bez vysvetlenia. Predčasný epilóg: Pijem lacné víno, lebo na žiadne ma už nepozveš a nechcem myslieť na snímanie obrazu z roztrhnutého plátna. PRASKANIEVO VÍNE Cítiť ten inkvizičný popol? Tí moralisti – tajní chlipníci... (Bral s úctou všetky cudzie knihy. A ako kľačal v každej zapadnutej knižnici!) Čo všetko vzácne chcel vraj nalistovať ženám za výstrihy... A ostali mu iba telá so svojím parte v tomto cirkuse. (A povesť bezbranného krotiteľa...) ... že nakoniec vždy musel, aj keď nemusel. Čo ostalo? Nič. Iba tremolo, v praskaní, ktoré znelo vo víne, v pomeroch ktoré začal nevinne. Nič nezmení, je neskoro. Je ako poloprázdna, opustená fľaša na námestí, ktorú sotva niekto dopije. A je aj ako návrat z pomýlenej cesty na starom, ojazdenom skútri. (Delikatesy ako pomyje!) Kým ona hľadá rýmy z kámasútry v zlozvykoch pochybného estéta, v záchvatoch spoločenskej naivity... A ako pred ním predstierali takmer všetko, aj tie city... Nakoniec: všetko, všetko, všetko a aj tie básne pôjdu s tebou do smetí.