Náhody
Žucha IvanProzaická kniha Náhody je druhou z dvoch posledných zbierok textov (prvou bol text Strácanie nájdeného času, Kalligram, 2010),ktoré profesor psychiatrie, publicista a spisovateľ Ivan Žucha (1935 – 2009) ešte sám pripravil na vydanie. „Ozdoby môjho detstva – chrústy, žaby, motýle – vymierajú.
Dokonca začali vymierať vrabce. Pretože je studený september a nelieta hmyz, hromadne umierajú lastovičky. Prečo je studený september? Je mi ako na cintoríne. Keď mi zomrel otec, jeho hrob bol na peknom slnečnom cintoríne, rád som chodieval nielen postáť si k hrobu, ale aj poprechádzať sa po svete, ktorý bol nežne veselý. Keď kvitli lipy, cintorín ich veľa a dobre vyživoval, počúval som včelí spev. Bolo mi pusto, ale aj veselo. Cítil som, že aj otec, svojsky prítomný, sa smeje. Stromy obývali aj hrdličky, veľa hrdličiek satešilo a spievalo.
