Na širokej ploche líči obraz ľudskej existencie, ktorá sa ocitla v „Sekulárnom Meste“, v meste bez Boha, kde zdanlivo Boha ani netreba. V druhej časti knihy ponúka pohľad na miesto viery v tomto „Sekulárnom Meste“. Nenachádza v ňom miesto pre vieru v Boha, ktorá nevyrástla z detských topánočiek, ktorá je nezrelá, nezakotvená v osobnej skúsenosti a v osobných rozhodnutiach. Hovorí o viere jazykom sekulárneho sveta, hovorí o stupňoch jej dozrievania. Viera je podľa neho stále dôvodom, pre ktorý sa oplatí aj žiť, aj umrieť.
