Človek v dejinách Johan Huizinga a humanitné vedy

Dodnes azda niet vedeckej práce z oblasti ranej renesancie, ktorá by nespomenula slávnu knihu Jeseň stredoveku (1919) nizozemského kultúrneho historika Johana Huizingu, tak ako niet štúdie z oblasti teórie hier, ktorá by sa v niečom neodvolávala na jeho prácu Homo ludens (1938). Enormný vplyv tohto veľkého humanitného vedca 20. storočia, ďaleko presahujúci oblasť teórie i čiastkové zistenia, spočíva v kladení otázok čitateľom, ktorí si uvedomujú svoju zrastenosť s dejinami. Kniha Adama Bžocha Človek v dejinách, venovaná nizozemskému kultúrnemu historikovi Johanovi Huizingovi (1872 – 1945), sprostredkúva celostný pohľad na život a dielo tejto poprednej osobnosti európskej vedy a odkrýva jej význam pre rozvoj humanitného myslenia v 20. storočí.

Okrem prác, ktorými J. Huizinga získal ako všestranný a literárne inšpirovaný vedec celosvetové uznanie (Jeseň stredoveku, Erasmus, Homo ludens, V tieňoch zajtrajška), vykladá autor v kontexte dobových historických, antropologických, lingvistických, kultúrnych i politických diskusií aj jeho niektoré ďalšie, medzinárodne menej známe diela a štúdie ako Problém renesancie, Nizozemská kultúra v 17. storočí, Človek a dav v Amerike, Úloha kultúrnych dejín a ďalšie, a na mnohých príkladoch z povojnových európskych intelektuálnych dejín demonštruje Huizingovo pôsobenie na vedy o človeku, dejinách a kultúre. Ohlas na jeho dielo v európskej medievistike i v sociológii, v teóriách hier i vo filozofii dejín možno pripísať na vrub otvorenosti a nepredpojatosti, s akými tento vedec pristupoval k otázkam človeka a jeho kultúrnej existencie. Zvláštna kapitola knihy je venovaná pôsobeniu Huizingu na slovenskú humanistiku po druhej svetovej vojne, pre ktorú predstavovalo jeho dielo alternatívu voči rigidnému marxizmu. Adam Bžoch (1966) je literárny vedec a prekladateľ. Z nizozemčiny a nemčiny preložil okolo päťdesiat literárnych a vedeckých diel a je autorom kníh Walter Benjamin a estetická moderna (1999), Signály z diaľky (2004), Psychoanalýza na periférii (2007, po nemecky 2013, po maďarsky ), Holandské portréty (2010) a Krátke dejiny nizozemskej literatúry (2010, po poľsky 2016.) Je riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV a prednáša na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Univerzite vo Viedni.