Koncept 13 - Okraj 1/2026

Na okrajoch – miest, krajiny, spoločnosti či disciplíny – sa často odohrávajú tie najzaujímavejšie architektonické aj spoločenské zmeny. Okraj nie je len geografická poloha, ale aj stav mysle a priestoru: hranica, prechod, neviditeľný prah, za ktorým sa začína niečo nové. Čítať ďalej ↓

Tam, kde sa končí istota stredu, vzniká priestor pre experiment, adaptáciu a odvahu skúšať iné formy bývania, práce či spolunažívania. Dnes sú urbánne dynamiky najviditeľnejšie na okrajoch: v prímestských zónach, satelitných mestách, zabudnutých brownfieldoch a prehliadaných vidieckych krajinách. Miesta, ktoré boli kedysi definované koncom infraštruktúry, sa stávajú novými centrami života. Projekty ako Agátka v Trnave, Rezidenčné centrum v Poriadí od SPDe, Vinárstvo Strekov od What Architects, Divadlo v Poprade od zerozero a Sauna Zaježová od Guča arch ukazujú, ako môže architektúra definovať hranicu medzi sídlom a krajinou, rastom a zdržanlivosťou. Existujú aj okraje spoločenské. Architektúra má moc vytvárať priestor pre tých, ktorí sa ocitli mimo – komunitné centrá, sociálne bývanie, školy a miesta inklúzie dokazujú, že kvalita prostredia nemá byť výsadou stredu, ale právom každého človeka. Na „okraji spoločnosti“ sa ukazuje, čo architektúra naozaj znamená – službu, solidaritu a schopnosť spájať. Okraj môže byť aj prírodný, ako sa ním zaoberá francúzska teória bioregionalizmu – hranica mesta a lesa, klimatického pásma. Klimatické zmeny dnes menia mapu týchto rozhraní a architektúra na neodpovedá adaptívnymi stratégiami: budovami, ktoré dokážu žiť s povodňami, so suchom či s chladom. Na hranici prírody a „civilizácie“ vznikajú projekty, ktoré nás učia znovu čítať krajinu. A napokon, okraj je aj metaforou pre samotnú disciplínu. Tam, kde sa architektúra stretáva s umením, ekológiou, technológiou či filozofiou, vzniká nový jazyk priestoru. Študentské a experimentálne projekty často dokazujú, že práve na „kraji“ sa začína sloboda – tam, kde prestávajú platiť zabehané formy, vzniká priestor pre nové. OKRAJ je preto témou tohto čísla. Nie ako periféria, ale ako miesto potenciálu – hranica, na ktorej sa architektúra znovu definuje.