Prvou sú dejiny samotného špitála, každodenný život jeho obyvateľov, ich vzájomné spolužitie, kvalita zaopatrenia, podmienky prijatia i početné „škandály“ špitálnikov, ktoré mohli viesť až k ich vylúčeniu z ústavu.
Druhou sú dejiny rádu krížovníkov s červenou hviezdou s dôrazom na jeho vnútorné fungovanie, kariérne možnosti rehoľníkov a ich pôsobenie v Uhorsku.
Treťou je mechanizmus fungovania ústrednej štátnej správy v Uhorsku v 18. storočí, najmä v oblasti riadenia a spravovania dobročinných ústavov a základín.
Zachovaná korešpondencia krížovníkov umožnila nahliadnuť do „zákulisia“ fungovania štátnej administratívy a spoznať sieť „patrónov a dobrodincov“, ktorú si krížovníci začali budovať hneď po príchode do Uhorska, lebo bez ich podpory a pomoci mohli len veľmi ťažko niečo vybaviť alebo získať.