Rad

5 %

na sklade

Rad

Sorokin Vladimír

Román Vladimíra Sorokina Rad (Očereď) má v celom rade románov tohto súčasného ruského autora výnimočné postavenie. Predovšetkým je to jeho prvý román.

Vyšiel v samizdatovom časopise Sintaksis v Paríži v roku 1985, na samom začiatku Gorbačovovej perestrojky. Zároveň je to Sorokinov prvý socartový román - román hyberbola a tiež metafora sovietskeho spôsobu života, ktorého jedným z najtypickejších znakov bolo státie v radoch na takmer hocičo, potravinami počnúc a rôznymi druhmi spotrebného tovaru končiac. Rad sa stal v sovietskom spoločenskom živote akousi osobitou subkultúrou s vlastnými nepísanými zákonmi, spôsobom komunikácie, osobitým jazykom. Sorokin sa v tomto rozsahom neveľkom románe prejavuje ako vynikajúci parodista a imitátor rôznych štýlov reči. Dokáže absolútne presne reprodukovať svojrázny život radu, akoby bol sám jeho súčasťou, jeho tichým, nenápadným pozorovateľom. Celý román je postavený na zdanlivo nekončených dialógoch, na neutíchajúcom prúde reči, útržkov viet, rôznych jazykových rovín, spoločenských vrstiev, ktorých predstaviteľov rad spojil v čakaní na niečo, ale na čo, to nikto zo zúčastnených nevie. Celá táto situácia čakania v rade na niečo, čoho sa čakajúci možno nikdy nedočkajú, svojou absurdnosťou pripomína Beckettovo Čakanie na Godota. Sorokinov Rad, v ktorom sa dynamicky, jeden za druhým striedajú rôzne ľudské osudy, problémy, názory, naznačené len v útržkoch dialógov a jednotlivých replík, sa do istej miery stáva encyklopédiou problémov sovietskeho spôsobu života a márneho snívania jeho aktérov o svetle na konci tunela. Preložil Ján Štrasser, ilustrácie Marek Ormandík.

Kúpiť na webe Rezervovať v kníhkupectve
Vydavateľ Petrus
Počet strán 328
Rok vydania 2015
Jazyk Slovenčina
Väzba Tvrdá väzba / Hardback
EAN 9788089233816
Adresa titulu https://www.artforum.sk/katalog/89780/rad
Vyšiel v samizdatovom časopise Sintaksis v Paríži v roku 1985, na samom začiatku Gorbačovovej perestrojky. Zároveň je to Sorokinov prvý socartový román - román hyberbola a tiež metafora sovietskeho spôsobu života, ktorého jedným z najtypickejších znakov bolo státie v radoch na takmer hocičo, potravinami počnúc a rôznymi druhmi spotrebného tovaru končiac. Rad sa stal v sovietskom spoločenskom živote akousi osobitou subkultúrou s vlastnými nepísanými zákonmi, spôsobom komunikácie, osobitým jazykom. Sorokin sa v tomto rozsahom neveľkom románe prejavuje ako vynikajúci parodista a imitátor rôznych štýlov reči. Dokáže absolútne presne reprodukovať svojrázny život radu, akoby bol sám jeho súčasťou, jeho tichým, nenápadným pozorovateľom. Celý román je postavený na zdanlivo nekončených dialógoch, na neutíchajúcom prúde reči, útržkov viet, rôznych jazykových rovín, spoločenských vrstiev, ktorých predstaviteľov rad spojil v čakaní na niečo, ale na čo, to nikto zo zúčastnených nevie. Celá táto situácia čakania v rade na niečo, čoho sa čakajúci možno nikdy nedočkajú, svojou absurdnosťou pripomína Beckettovo Čakanie na Godota. Sorokinov Rad, v ktorom sa dynamicky, jeden za druhým striedajú rôzne ľudské osudy, problémy, názory, naznačené len v útržkoch dialógov a jednotlivých replík, sa do istej miery stáva encyklopédiou problémov sovietskeho spôsobu života a márneho snívania jeho aktérov o svetle na konci tunela. Preložil Ján Štrasser, ilustrácie Marek Ormandík.

Ďalšie z kategórie svetová beletria