Na čele Slovenskej akadémie vied (1974 - 1989)

Narodil sa 3. októbra 1920 v Krompachoch. Vyštudoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.

Od roku 1945 pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej. V roku 1953 prešiel na novozaloženú Vysokú školu technickú v Košiciach, kde vykonával aj funkciu prorektora. V roku 1960 bol vymenovaný za profesora experimentálnej fyziky. Bol iniciátorom založenia prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a jej prvým dekanom. V rokoch 1969 - 1974 bol rektorom UPJŠ. Za výsledky v oblasti feromagnetizmu sa stal členom korešpondentom ČSAV (1965), členom korešpondentom SAV (1966). V roku 1972 bol menovaný na akademika SAV, o rok neskôr za akademika ČSAV. V rokoch 1974 - 1989 bol predsedom SAV a podpredsedom ČSAV, externe viedol aj Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach (1980 - 1985). Vedeckú činnosť rozvíjal v oblasti feromagnetizmu a zameral sa na objasnenie fyzikálneho charakteru dejov vyvolávajúcich magnetizačný proces. Bol autorom vyše 30 pôvodných prác publikovaných i v zahraničí a v spolupráci so spoluautormi vydal 6 knižných publikácií, napr. Základy fyziky, vysokoškolskú učebnicu Fyzika v príkladoch (prekladanú tiež v zahraničí) a Magnetizačné procesy. Významne sa pričinil o rozvoj vedeckej základne a vysokého školstva na východnom Slovensku, kde založil a rozvinul vedeckú školu v odbore magnetizmu. Pracoval vo viacerých politických a verejných funkciách: bol členom ÚV KSS a ÚV KSČ, ako aj Predsedníctva Snemovne ľadu FZ. Od roku 1979 bol zahraničným členom Akadémie vied ZSSR. Bol nositeľom ceny SSR, Radu práce, vyznamenania Za zásluhy o výstavbu, Medaily J. A. Komenského, Zlatej medaily ČSAV Za zásluhy o vedu a ľudstvo, medaily Svetovej rady mieru a i. Zomrel 24. júla 2011 v Košiciach.