Prešporsko-bratislavské historky

Nie všetko, čo sa odohralo v histórii, sa dostalo na stránky kníh o veľkých dejinách. Popri významných udalostiach sa prihodili aj malé vzrušujúce príhody, na ktoré sa časom zabudlo.

No tieto epizódy či historky existovali a často niesli v sebe neoficiálnu pečať doby, v ktorej vznikli. Poľudštili dejiny, ktoré zaznamenali historici stroho a bez emócií. Na tietohistorky storočia sadal prach. Bolo potrebné sfúknuť ho, lebo aj z nich sa skladá mozaika doby. Čitateľ sa dozvie, odkedy je na Dóme svätého Martina hromozvod, ako muž v brnení bežal Panskou ulicou, kedy zaparkoval koč posledný fiakrista a ďalšie zaujímavosti. Ukážka z textu: Vyúdená pošta Ľudí voľakedy trápili epidémie, proti ktorým sa nedokázali účinne brániť. Jednou z nich bol mor. Táto smrteľná a nevyliečiteľná choroba vypukla roku 1710 v Bratislave. Boj proti jej rozširovaniu sa začal karanténou. Richtár nariadil zatvoriť všetky mestské brány, až na jednu takzvanú malú. Kto chcel vstúpiť do mesta, musel sa pred bránou podrobiť prehliadke a dostal zdravotný pas. Novovzniknuté sanitné komisie kontrolovali domy, či sa v nich nenachádza cudzinec bez pasu. Prísna kontrola sa vzťahovala najmä na hostince. Šíriteľmi nákazy boli zvyčajne žobráci, ktorí sa potulovali z miesta na miesto. Tých magistrát ihneď vykázal za mestské brány. Mor sa šíril aj v iných častiach krajiny, preto platilo kráľovské nariadenie, v ktorom sa prikazovalo, aby sa pošta adresovaná do Prešporka najskôr zhromažďovala na petržalskej strane Dunaja. Poštári pre ňu chodili každý deň, no museli ju najskôr „vyúdiť“ v dyme z pecí, kde horelo predovšetkým borovicové drevo.Podľa vtedajších lekárov ...