Výlet na Devín

Rozprávanie Jána Roznera, založené na zážitkoch z niekoľkých návštev hradu Devín. Spočiatku to boli výlety loďou s matkou a bratom kvôli zdravotným problémom.

Potom sa tam dostal v dramatických rokoch nástupu fašizmu, keď sa bratislavskí Nemci schádzali na Devíne na politických manifestáciách. Napokon v povojnovom období, keď sa na Devíne konali všeslovanské slávnosti s patričnými politickými prejavmi a vystúpeniami sovietskych súborov. Devín bol pre Roznera symbol dejinných zvratov a politických manipulácií s ľudským vedomím pri radikálne sa meniacich režimoch. Tomu poslednému uveril aj on sám, kým sa nepresvedčil, že prax protirečí pôvodným ideám. Roznerove návraty do minulosti, na ktorú sa pozerá pohľadom účastníka a intelektuála, majú charakter autentického svedectva o dobe valcujúcej v jednotlivých vlnách ľudské osudy. Od začiatku storočia sa Devín,táto nemecká dedina, ktorá sa od iných dedín odlišovala jedine tým, že tu dorábali a predávali špecialitu – ríbezľové víno, veľmi lahodné a veľmi sladké, takže sa od neho človek rýchlo opil, stala javiskom, kde sa striedali historické symboly. Na začiatkustoročia dali Maďari postaviť na prístavisku, kde sa aj vtedy vystupovalo z lode, vysoký múr a do neho vyryť nápis, že na týchto miestach už pred tisíc rokmi existovala maďarská (uhorská) ríša a na jej ochranu stál tu mohutný hrad. A naozaj, v Bratislave za mojej mladosti každý nazýval devínsky hrad Árpád, akoby bol ešte z čias Arpádovcov. Ale vtedy to už mohla byť legenda, len nikto pre ten hrad nevedel iné označenie. Potom bol Devín nemecký a po šiestich rokoch zase československý – a vtedy sa začala komédia, lebo odteraz odzrkadľoval vnútorné premeny štátu.