Géricault

Predstavovala som si Géricaulta oficiálneho, pompézneho a teatrálneho. Naozaj ma veľmi nezaujímal, kým somsa nepostavila na výstave v Grand Palais v Paríži roku 1991 pre jeho maľbu Hlava bieleho koňa.

Tento obraz ma veľmi rozochvel, pritiahol ma ako magnet a sprevádzal od jedného plátna k druhému v ústrety vášnivému, mnohotvárnemu a vrcholnému dielu. Potom mapriviedol k človeku, ktorý bol zachvátený prevratnými udalosťami Dejín i svojho vlastného osudu. Hlava ma spojila na dlhé dni a na mnohých stranách s takým mocným a s takým krehkým maliarom, ktorý zomrel v tridsiatich troch rokoch. Théodore Géricault mal syna – utajeného a dlho neznámeho – ktorý sa volal Hippolyte. A práve on berie do svojich rúk toto rozprávanie. Hippolyte Géricault v hľadaní svojho otca podrobne rozpovie všetko, čo zistí z jednotlivých častí otcovho diela za pomoci fragmentov jeho života. Fikcia vyznačená míľnikmi skutočnosti, taká je zámer a smerovanie tohto textu. Andrée Chedidová sa narodila v Káhire, od roku 1946 žije v Paríži. Publikovala zbierky poézie - Textes pour un Poéme (1949-1970), Poémes pour un Texte (1970-1991), Céremonial de la violence a iné. Napísala desať románov, napríklad Le Sixiéme Jour, Les Marches de sable, L´Autre. Je autorkou poviedok a divadelných hier L Montreur, Bérénice d´Egypte, Épec á la Reine...