Výhybky dejín. Udalosti, ktoré urobili svet takým, aký je

Autor rukopisu Výhybky dejín sa venuje dramatickým udalostiam, ktoré výraznoumierou ovplyvňovali svet v 20. storočí. Kvalitné beletrizované spracovanie vybraných historických udalostí je určené kultivovanému čitateľovi.

Malé národy, ale aj veľmoci sa mnohokrát ocitli na povestnom rozmedzí, keď sa rozhodovalo o tom, ktorou cestou sa bude ich osud uberať. Niekedy naozaj stačilo málo, aby sme žili iný svet alebo nežili vôbec. Aj o tom je dvadsiate storočie a tým aj dvanást' príbehov, ktoré autor považuje za výhybky dejín ľudstva. O mnohých sa vie málo alebo vôbec nič napriek tomu, že mali niekedy veľmi významný podiel na tom, že svet je taký, aký je. Možno si dať akademickú otázku, či by existovalo súčasné Slovensko, keby Vavro Šrobár neoslovil svojho kmotra Andreja Hlinku, s ktorým sa predtým doslova rozkmotril a nehovorili spolu už niekoľko rokov. Šrobár v rozhodujúcej chvíli prekonal svoju averziu a informoval Hlinku o dôverných plánoch na vznik Československej republiky. To prispelo k tomu, že v minútach, ktoré rozhodovali ako ďalej, vyriekol Hlinka pamätné slová: Tisícročnémanželstvo s Maďarskom sa nevydarilo. Musíme sa rozísť. Niekedy na zmenu vývoja stačila povestná štipka soli, ako indickému vyznávačovi nenásilia Gándhímu, ktorej pomocou položil na lopatky mocné britské impérium. Prípadne si stačí spomenúť na nevydarený puč v Moskve v auguste 1991, ktorého iniciátori chceli zabránitť rozpadu Sovietskeho zväzu a docielili práve jeho kolaps. Náhoda, alebo zámer? V istej chvíli, a bol to naozaj dramatický moment, sa profesor Tomáš Masaryk rozhodoval ako ďalej a nechýbalo veľa, aby vstúpil do povedomia len ako uznávaný profesor na niektorej prestížnej americkej univerzite. Boli udalosti, ktoré rozhodli o tom, že Josif Džugašvili, neskôr známy ako Stalin, sa nestal pravoslávnym kňazom a možno by sa jeho meno objavilo nanajvýš v učebniciach literatúry v stati o významných gruzínskych básnikoch. Nebyť Lotyšských strelcov a ich oddanosti Leninovi, boľševická revolúcia by ostala iba krátkou epizódou v pasáži o búrlivých dejinách Ruska na konci prvej svetovej vojny. Oniektorých rozhodujúcich udalostiach dejín sa napriek ich významu veľa nepíše. A práve na ne upozorňuje autor. Takouto zanedbávanou epizódou bol takzvaný Sianský incident, keď dvaja čínski generáli zatkli svojho najvyššieho veliteľa Čankajška a prinútili ho, aby sa spojil s komunistickými povstalcami v boji proti japonským okupantom. Táto udalosť nepochybne ovplyvnila ďalší vývoj druhej svetovej vojny na ázijskom kontinente. Historici sa doteraz sporia v názore na to, či bolo správne, že pápež Pius XII. počas druhej svetovej vojny nekonal tak, ako to najmä politici očakávali v komunikácii s nacistickým vedením.... Svet sa v 20. storočí ocitol aj na samom okraji jadrovej vojny kvôli Kube a záležalo len na rozvahe vodcov vtedajších dvoch superveľmocí, či odolajú výzvam svojich jastrabov a zabránia celosvetovej katastrofe. Bol to okamih, keď ľudstvo doslova chodilo po špičkách a so zatajeným dychom. Autor sa venuje aj udalosti, ktorá je vlastne už súčasťou dneška a znamenala obrat v politike Ruska po traumatickom rozpade Sovietskeho zväzu. Bodom zlomu sa stalo nečakané odstúpenie ruského prezidenta Borisa Jeľcina v závere roku 1999, čím prispel k tomu, že Rusko sa o pár rokov vrátilo na svetovú scénu ako veľmoc.