Srdcia štyroch

Rebrov, Štaube, Oľga a mladučký Serioža roztáčajú koleso šialenej akcie, aby sa dopracovali k nepochopiteľnej premene svojich sŕdc. Potrebujú na to jednu skvapalnenú matku a sériu prepadov, sadistických vrážd a sexuálnych excesov.

Kto sú Rebrov, Štaube, Oľga a Serioža? Figúrky z brutálnej počítačovej hry, ľudia – stroje, cynickí kríženci, ktorých vyprodukoval socializmus a nový kapitalizmus, alebo zúfalí súčasníci, ktorí posadnuto veria, že nový poriadok možno nastoliť iba dekonštrukciou jestvujúceho poriadku, teda aj samých seba? Novela Srdcia štyroch predstavuje nosnú časť rovnako nazvanej konceptuálnej knihy Vladimíra Sorokina (1955). Jej súčasťou je aj próza Mesiac v Dachau a tri divadelné hry Dostojevskij trip, Peľmene, Hochzeitsreise. Kniha Srdcia štyroch je po románoch Opričníkov deň (2008) a Ľad (2008) v poradí tretí Sorokinov titul, ktorý vychádza vo vydavateľstve Kalligram. Úryvok z knihy: Oľga sa vrhla k svojmu lisu, ľahla si, potiahla páku. Lisy začali pracovať. Ich hlavice začali klesať a roztvárať sa. „Olinka!“ zavolal Serioža. „Mlč! Mlč!“ radostne plakala Oľga. „Tak...“ Štaube zavrel oči, oblizol si popraskané pery. Hranaté ostré tyče vošli do ich hláv, pliec, brúch a nôh. Začali sa krútiť nože, spustili sa pneumobatérie, začal tiecť tekutý freón, hlavice lisov zakryli podstavy. O 28 minút sa srdcia štyroch, zlisované do kociek a zmrazené, prepadli do centrifúgy, kde boli označené ako hracie kocky. O 3 minúty ich centrifúga vyhodila na ľadovú plochu, zaliatu skvapalnenou matkou. Srdcia štyroch sa zastavili: 6, 2, 5, 5.