Eucharistická prítomnosť

„Okolnosti dnešného života nás nútia k novej interpretácii tých predstáv, cez ktorésa k nám dostala dogma o transsubstanciácii, a to preto, aby jadro tohto učenia zostalo zachované, a pritom aby nanovo oslovovalo. (...) Potreba nájsť nové východisko pre interpretáciu eucharistickej prítomnosti je preto naliehavá.

Pomocou moderných autorov chcem najprv ukázať, aké je toto nové východisko: ide o nie prírodnofilozofický, ale antropologický, a tým aj formálne sviatostný spôsob uvažovania. (...) Nové chápanie zvláštnej eucharistickej prítomnosti sa predovšetkým snaží umiestniť ju do rámca reálnej prítomnosti Krista vo veriacom človeku a v zhromaždení spoločenstva veriacich. Takto sa obnovuje ranokresťanské chápanie: špecifická eucharistická prítomnosť plní funkciu intímnejšieho sprítomnenia Krista v každom jednotlivom veriacom a v celom spoločenstve.“ (Edward Schillebeeckx) Edward Schillebeeckx (1914 v Antverpách) je emeritným profesorom na holandskej Katolíckej univerzite v Nijmegene. Ako 20-ročný vstúpil do rádu dominikánov. Filozofiu a teológiu študoval na univerzite v Louvain, kde odroku 1943 vyučoval tomizmus. V roku 1941 bol vysvätený za kňaza. Študoval tiež na Sorbonne a v dominikánskom centre Le Saulchoir pri Paríži, kde získal doktorát. Titul profesora mu bol udelený roku 1958. Počas Druhého vatikánskeho koncilu pôsobil ako teologický poradca holandského episkopátu. V roku 1982 dostal Erazmovu cenu za zásluhy o európsku kultúru. Medzi jeho najznámejšie diela patrí päť súborných zväzkov pod názvom Teologické skúmania (1964 – 1972) a trojzväzkové dielo, ktoré vyšlo pod titulmi Ježiš (1975), Kristus a kresťania (1977) a Cirkev: ľudský príbeh Boha (1990).