Až po týchto básňach nasleduje autorom tri desaťročia prepracúvané dielo zbierok Šialený mesiac, Posunok s kvetom (1968), V stave žlče (1968), Kľak (1970) a Mužské korenie (1972). Ján Ondruš je jedným z najvýznamnejších básnikov druhej polovice 20. storočia a možno povedať, že je jediným výnimočným slovenskýmbásnikom po druhej svetovej vojne, ktorý (popri umlčaných) nepodľahol deštruktívnemu tlaku ideológií, a pritom básňou odpovedal na stav povojnového človeka a sveta. Predstavuje typ neoavantgardného existencialistu vyslovujúceho jedinečnú podstatu človeka,o ktorého existenciu zápasil prostriedkami niekedy ťažko prístupnej básnickej reči. Zvláštnosťou tohto vydania je publikovanie ucelených kritických, analytických a esejistických interpretácií Ondrušovej poézie, ktoré doteraz najviac prenikli do štruktúry zmyslu jeho básnického diela. V komentároch sa upozorňuje na podstatné zmeny, ktorými prechádzal tvorivý proces básnika až do jeho výslednej podoby, ktorú pokladá za svoj ľudský a básnický odkaz. Integrálnou súčasťou diela je aj posledná básnická zbierka prevažne satirických básní Ovca vo vlčej koži (1977).
