Babuľa

V roku 1919 prichádza na svet v poľskom meste Kielce dievčatko. Roztržitá rodina sa celých päť rokov nevie rozhodnúť ako hopomenovať - oslovujú ju Bábika, Babuľka, Babulienka.

Napokon si rodina splní povinnosť, dievčatku však navždy prischne prezývka Babuľa. V románe Jaceka Dehnela meno hlavnej hrdinky nadobúda aj ďaľšie významy - na jednej strane je vyjadrením nehy, akou ju po celý život zahŕňali jej blízki, na druhej je zas metaforou stareckej bezmocnosti a zdetinštenia, postupného upadania do letargie, akej sme svedkami v záverečnej časti diela. Román Babuľa sa rozpína kdesi medzi tradíciou rodinnej ságy, životopisu, románuo dospievaní či nekonečného rozhovoru - je príbehom ženy, ktorá napriek tomu, čo o sebe tvrdila, mala vždy viac rozumu ako šťastia. Vďaka tomu bezpečne a relatívne pokojne prežila azda najkrutejšie storočie v dejinách Európy. Perspektíve dospievajúceho vnuk, z ktorej sledujeme niekdajšie i aktuálne osudy hrdinky, dodáva knižke špecifický pôvab. Jacek Dehnel (1980 v Gdansku) patrí medzi najúspešnejších autorov mladej generácie poľských spisovateľov. Za básnickú tvorbu získal viacero ocenení, o jeho veršoch písal uznanlivo Czeslaw Milosz. Za debutantskú prózu Babuľa (Lala, 2006) získal cenu Pas Politiky a roku 2007 bol nominovaný na stredoeurópsku literárnu cenu Angelus. Po tejto próze vydal zbierku poviedok Námestie v Smyrne(2007) a knihu noviel Balzakiana (2008).