V tejto mimoriadne silnej výpovedi z prvých hrôzostrašných mesiacov vojny je zaznamenaná práca Žadana, ktorý sa od svitu do mrku usiluje o to, aby boli deti a dôchodcovia z ostreľovaných sídlisk evakuovaní do bezpečia. Posiela na západ zoznamy liekov zachraňujúcich životy vo viere, že ich zoženie pre potreby civilistov, zbiera peniaze na vojenský materiál a organizuje koncerty. Zdieľa fotografie čistého neba, vďačí za každú prestávku medzi ostreľovaním a zachytáva posledné chvíle milovaných inštitúcií, ktoré sa neskôr zmenia na ruiny. Ako sám hovorí: „Všetko obnovíme, všetko opravíme.“
Postupom času sa mesto vyprázdňuje a priatelia umierajú. Keď sa na verejnosť dostanú zábery z masakra v Buči, Žadan píše: „Nemám slov. Vydržte, priatelia. Zajtra sa zobudíme o ešte jeden deň bližšie k nášmu víťazstvu.“ Nebo nad Charkivom je vnútorným svedectvom muža, ktorý vstúpil do novej reality, a zároveň opisuje príbeh národa, ktorý sa zomkol v boji za svoje právo na existenciu.