Film.sk 6/2021

5 %

na sklade

Film.sk 6/2021

kolektív autorov

„Jeho filmy ukazujú, že aj keď jednotlivec vedome nevyhľadáva konflikty so štátnou mocou, môže sa stať, že štátna moc je v konflikte s ním – v dejinách sa neraz aj náznaky slobodného myslenia a konania považovali za subverzívnu činnosť,“ vysvetľujú v rozhovore autori knihy Filmové svety Miloslava Luthera, čím ich oslovuje tvorba tohto režiséra. „Najprv uzrel svetlo sveta môj text zameraný na interpretáciu Lutherovej tvorby pre kiná.

Potom som oslovil Petra, či by nemal chuť a čas napísať text zameraný na interpretáciu televíznych inscenácií a filmov,“ dodáva Peter Dubecký k autorskej spolupráci s Petrom Michalovičom. Jej výsledok pokrstia na Art Film Feste v Košiciach. Po vyše pol roku sa totiž filmová tvorba pre kiná môže premietať v kinách. Art Film Festu aj žilinskej animovanej Anči sa venujeme v téme čísla. Rovnako ako slovenskej stope na tohtoročnom festivale v Cannes, ktorý–aby neprišiel o ďalší ročník–presunul termín na júl. V tom čase, po skončení Art Film Festu, prejde viacero z rekordného počtu slovenských noviniek z jeho programu do bežnej distribúcie. Prvú z júlových premiér, dokument Márie Pinčíkovej Na značky!predstavujeme spolu s víťaznou snímkou festivalu Jeden svet Neviditeľná režisérky Maie Martiniak v rubrike Novinky. Prvýkrát v tomto roku sa do Film.sk vrátil aj prehľad filmových premiér. Nechýba medzi nimi celovečerný debut Komúna dokumentaristu Jakuba Julényho, ktorý v bloku recenzií hodnotí Eva Vženteková. Roberta Tóthová recenzuje víťaznú snímku Berlinale 2021 Smolný pich aneb Pitomý porno a o názor na najnovší film Françoisa Ozona sa s čitateľmi delí Michal Tallo. Leto 85 funguje podľa neho aj ako hra. Film sa ocitol v minuloročnom oficiálnom zozname neuskutočneného Cannes. Ozon medzitým dokončuje nový film, festival ho uvedie v hlavnej súťaži. Svojich tvorcov si Cannes rozmaznáva, aj keď práve Ozon nie je jeho typickým miláčikom. Do histórie francúzskej prehliadky sa v téme čísla vraciame s filmovou novinárkou Emíliou Kincelovou. Cannes zažila na vlastnej koži prvýkrát počas búrlivého mája 1968. Vtedy netušila, čo Československo čaká v auguste. Na augustové udalosti sa pred tromi rokmi pozrela pätica európskych tvorcov, ktorú v dokumente Okupácia 1968 producentsky zastrešil Peter Kerekes. Ten v rozhovore sumarizuje, ako sa do jeho tvorby premietlo tvorivé partnerstvo s Ivanom Ostrochovským, s ktorým dokončuje snímku Cenzorka. Tém je v nej viacero. Kerekesa pri nakrúcaní vo väzení zaujímali napríklad hranice lásky a príbehy žien, ktoré milovali až tak, že svojho muža radšej zabili, než by o jeho lásku prišli. Love story ukrýva aj triler Alfreda Hitchcocka Povestný muž s Carym Grantom a Ingrid Bergman. Bol jednou zo 44 súťažných snímok prvého ročníka Cannes v roku 1946, sedem rokov po tom, ako pôvodný termín festivalu v deň otvorenia zrušili pre udalosti, ktoré rozpútali druhú svetovú vojnu. Cannes 1946 tak bolo do istej miery i signálom, že sa svet opäť stavia z hlavy na nohy. Aj keď... Dodnes kolujú anekdoty, ako pustili divákom mexickú verziu Troch mušketierov dolu hlavou a kotúče Hitchcockovho filmu nasadili v zlom poradí. Povestný muž sa napriek tejto mrzutosti dostal medzi 11 snímok, ktoré získali Grand Prix. Cena sa ušla aj československým Mužom bez křídel Františka Čápa či filmu Rím, otvorené mesto Roberta Rosselliniho. Ten neskôr tak očaril Ingrid Bergman, že režisérovi napísala a ponúkla mu spoluprácu, hoci po taliansky vedela iba ti amo. Ani jeden z nich nebol ešte rozvedený, keď sa im narodilo prvé dieťa. Z amerického senátu zaznelo, že herečka je mocným nástrojom zla. Láska Roberta Rosselliniho a Ingrid Bergman je však už celkom iný príbeh. Matúš Kvasnička, šéfredaktor

Kúpiť na webe Rezervovať v kníhkupectve
Vydavateľ Slovenský filmový ústav
Počet strán
Rok vydania 2021
Jazyk Slovenčina
Väzba Mäkká väzba / Paperback
Adresa titulu https://www.artforum.sk/katalog/155581/filmsk-62021
Potom som oslovil Petra, či by nemal chuť a čas napísať text zameraný na interpretáciu televíznych inscenácií a filmov,“ dodáva Peter Dubecký k autorskej spolupráci s Petrom Michalovičom. Jej výsledok pokrstia na Art Film Feste v Košiciach. Po vyše pol roku sa totiž filmová tvorba pre kiná môže premietať v kinách. Art Film Festu aj žilinskej animovanej Anči sa venujeme v téme čísla. Rovnako ako slovenskej stope na tohtoročnom festivale v Cannes, ktorý–aby neprišiel o ďalší ročník–presunul termín na júl. V tom čase, po skončení Art Film Festu, prejde viacero z rekordného počtu slovenských noviniek z jeho programu do bežnej distribúcie. Prvú z júlových premiér, dokument Márie Pinčíkovej Na značky!predstavujeme spolu s víťaznou snímkou festivalu Jeden svet Neviditeľná režisérky Maie Martiniak v rubrike Novinky. Prvýkrát v tomto roku sa do Film.sk vrátil aj prehľad filmových premiér. Nechýba medzi nimi celovečerný debut Komúna dokumentaristu Jakuba Julényho, ktorý v bloku recenzií hodnotí Eva Vženteková. Roberta Tóthová recenzuje víťaznú snímku Berlinale 2021 Smolný pich aneb Pitomý porno a o názor na najnovší film Françoisa Ozona sa s čitateľmi delí Michal Tallo. Leto 85 funguje podľa neho aj ako hra. Film sa ocitol v minuloročnom oficiálnom zozname neuskutočneného Cannes. Ozon medzitým dokončuje nový film, festival ho uvedie v hlavnej súťaži. Svojich tvorcov si Cannes rozmaznáva, aj keď práve Ozon nie je jeho typickým miláčikom. Do histórie francúzskej prehliadky sa v téme čísla vraciame s filmovou novinárkou Emíliou Kincelovou. Cannes zažila na vlastnej koži prvýkrát počas búrlivého mája 1968. Vtedy netušila, čo Československo čaká v auguste. Na augustové udalosti sa pred tromi rokmi pozrela pätica európskych tvorcov, ktorú v dokumente Okupácia 1968 producentsky zastrešil Peter Kerekes. Ten v rozhovore sumarizuje, ako sa do jeho tvorby premietlo tvorivé partnerstvo s Ivanom Ostrochovským, s ktorým dokončuje snímku Cenzorka. Tém je v nej viacero. Kerekesa pri nakrúcaní vo väzení zaujímali napríklad hranice lásky a príbehy žien, ktoré milovali až tak, že svojho muža radšej zabili, než by o jeho lásku prišli. Love story ukrýva aj triler Alfreda Hitchcocka Povestný muž s Carym Grantom a Ingrid Bergman. Bol jednou zo 44 súťažných snímok prvého ročníka Cannes v roku 1946, sedem rokov po tom, ako pôvodný termín festivalu v deň otvorenia zrušili pre udalosti, ktoré rozpútali druhú svetovú vojnu. Cannes 1946 tak bolo do istej miery i signálom, že sa svet opäť stavia z hlavy na nohy. Aj keď... Dodnes kolujú anekdoty, ako pustili divákom mexickú verziu Troch mušketierov dolu hlavou a kotúče Hitchcockovho filmu nasadili v zlom poradí. Povestný muž sa napriek tejto mrzutosti dostal medzi 11 snímok, ktoré získali Grand Prix. Cena sa ušla aj československým Mužom bez křídel Františka Čápa či filmu Rím, otvorené mesto Roberta Rosselliniho. Ten neskôr tak očaril Ingrid Bergman, že režisérovi napísala a ponúkla mu spoluprácu, hoci po taliansky vedela iba ti amo. Ani jeden z nich nebol ešte rozvedený, keď sa im narodilo prvé dieťa. Z amerického senátu zaznelo, že herečka je mocným nástrojom zla. Láska Roberta Rosselliniho a Ingrid Bergman je však už celkom iný príbeh. Matúš Kvasnička, šéfredaktor

Ďalšie z kategórie ostatné periodiká