Múzeum fotografie vzniklo v roku 2015 ako zbierkotvorná inštitúcia Stredoeurópskeho domu fotografie a už o rok na to začalo aj s výstavnou a výskumnou činnosťou, ktorej výsledkom bolo viacero realizovaných výstav (Počiatky fotografie na Slovensku, Košicko-bohumínska železnica, Gustáv Matz, Bratislava a fotografia 1839 – 1918, Vojtech Alexander, 100 rokov fotografickej techniky a ďalšie) a projekt webového portálu BAAT – bratislavské ateliéry. Keďže ťažiskovým obdobím aktivít múzea je prevažne 19. stor. a začiatok 20. stor., rozhodli sme sa aspoň čiastočne zaplniť “dieru”, ktorá v reflexii, propagácii a popularizácii histórie fotografie tohto obdobia stále existuje. Nová publikácia “Počiatky fotografie na Slovensku: 1839 – 1918” si nekladie za cieľ podať kompletný a definitívny výklad vývoja histórie fotografie tohto obdobia – je tu totiž ešte veľa neprebádaných miest. Mala by skôr slúžiť ako odrazový mostík, ktorý poskytne všetky základné informácie o historickom kontexte vzniku a vývoja fotografie vo svete a na našom území, oboznámi čitateľov o hlavných fotografických procesoch, fotografickej technike ale hlavne predstaví najvýznamnejšie osobnosti, ktoré zásadne ovplyvnili vývoj fotografie v našom regióne. Kniha má preto fungovať ako základný prameň informácií pre širšie publikum, snaží sa pútavou formou a s využitím bohatej obrazovej prílohy prebudiť záujem o nie veľmi známu a populárnu etapu histórie média fotografie. A keďže je kniha slovensko-anglická, má ambíciu osloviť aj zahraničných záujemcov. Aj keď sa môže zdať, že napriek malej rozlohe a určitej kultúrnej “periférnosti” našej krajiny sa u nás nič podstatné na poli fotografie neudialo, tak opak je pravdou. Už len osobnosť Jozefa Maximiliána Petzvala, ktorý zásadne ovplyvnili vývoj fotografie v celosvetovom merítku, je toho dôkazom. Mnohí aktéri slovenskej fotografie presiahli hranice regiónu a svojimi kvalitami sa dokázali vyrovnať renomovaným fotografom okolitých krajín. Mená ako Petzval, Roth, Divald, Kozics alebo Socháň by mali patriť do základnej výbavy každého. Tak isto ako mená Hviezdoslav, Benka, Banič, alebo Jurkovič sú totiž súčasťou našej národnej histórie, kultúry, hrdosti a identity. Aj o to sa snaží táto publikácia.
