Fraktál 3/2019
kolektív autorov
Kamarimusiikkifestivaali, irodalom – a tak ďalej V juhozápadnej prímorskej Raume sa minulý týždeň konal „Sviatok čiernej čipky“, na ktorý prichádzajú vďační návštevníci nielen z priľahlého kraja Satakunta, ale aj z odľahlejších regiónov Fínska: otvorené domy, dvory, ateliéry, hudobné pódiá, trhy i bazáry; to všetko v Starej Raume (Vanha Rauma) ako na dlani. Tento týždeň ho vystriedal festival vážnej hudby „Kamarimusiikkifestivaali“ s vrcholovými hudobníkmi aj programom (dnes pre nás zneli: Skriabin, Chačaturjan, Schnittke, Wagner a dve vskutku mladé fínske skladateľské hviezdy Outi Tarkiainen, 1985, a Ilari Kaila, 1978), koniec týždňa však bude patriť aj ďalšiemu hudobnému festivalu.
„Rauma Blues“ opäť zaplní mesto, pobrežie i kemp Poroholma a fínske nátury sa budú vyžívať najmä v americkom (černošskom) bluesovom rytme – takmer nijaký Európan (okrem Fínov a jedného Švéda) medzi hosťami festivalu nefiguruje. Tieto dva týždne, keď Rauma žije intenzívnym kultúrnym životom, som ja strávila nad finalizáciou čísla Fraktálu, ktoré práve držíte v rukách, a komponovala jeho obsah v dobrej viere, že osloví každého a zaujme aj náročnejšie literárne publikum. Už na prvý pohľad je zrejmé, že jadro tohto vydania tvorí rozsiahly blok maďarskej literatúry a maďarskej umeleckej reflexie, ktorá sa dotýka nielen literatúry, ale aj divadla, výtvarného umenia, hudby, architektúry alebo dizajnu, a to v medzinárodnom priestore (naskakujúce paralely: zajtra je okrem iného v Raume na programe Béla Bartók) a s okrajovým pripomenutím aktuálnej storočnice Bauhausu (v ďalšom čísle sa k nemu, takisto na skok, ešte vrátime). Blok sme pripravili spolu s Jitkou Rožňovou a dalšími prekladateľkami z maďarčiny, ale tiež so Zoltánom Ágostonom, šéfredaktorom literárneho časopisu Jelenkor z Pécsu, pri príležitosti plánovaného hosťovania Maďarska a maďarskej literatúry na Bibliotéke 2019 v Bratislave. Zoltán sa postaral o výber zaujímavých textov, my o preklad a jeho redakciu – tak ako to poznáme z medzinárodného projektu „Časopis v časopise“ (Slovinsko), ktorý funguje už od roku 2002 a doposiaľ má na svojom konte okolo 90 bilaterálnych, ale i multilaterálnych publikačných výmen i množstvo medzinárodných podujatí. Vo Fraktále sme, skrátka, Jelenkoru ponúkli priestor, našu erudíciu, vlastnú distribúciu a čitateľské zázemie a veríme, že raz sa táto karta obráti a (naši) slovenskí autori a autorky naopak poputujú do maďarčiny… ak nie hneď zajtra, tak pozajtra určite. Nebude to v rámci tohto projektu po prvýkrát. Pestrý, ale aj náročný výber Jelenkoru, v ktorom je dôraz na prózu, a veru aj spomienkové žánre – mnoho veľkých maďarských spisovateľov sa s nami v ostatných rokoch rozlúčilo (o spisovateľke neviem ani o jednej, asi neumierajú) –, ale aj obetavé výkony prekladateliek, ktorým celkom iste patrí naša vďaka, vynikajúco dopĺňajú ďalšie materiály v predloženom čísle. Venovali sme im rubriky V ZÁBERE a 21.; okrem iného aj preto, lebo po maďarsky písaná literatúra vznikajúca na Slovensku skrýva mnohé prekvapenia v tom najlepšom slova zmysle – ale nepoznáme ich! a ak áno, tak len nedostatočne. József Gazdag, Zsófia Bárczi a Gábor Farnbauer sú len tri mená, ktoré sme vám mohli priamo sprostredkovať (na ochutnávku v slovenčine), ale článok Zoltána Szalaya napovie viac. Buďte/buďme na tvorbu našich národnostných menšín pozornejší, inak ukracujeme sami seba a prichádzame o zážitky; a možno, ba celkom určite aj o priateľov. Rubrika 21. zároveň v priamom prenose zverejňuje to, čo je všetkým jasné: že literatúra vždy bola, je a bude v pohybe a nijaké hranice ju nezastavia. Svoje príbuzenstvá si nájde a jej významy sa dokážu prelievať od – paradoxne – „chasidských koánov“ cez rovnako múdre komentáre až po fotomontáž s vtipnou bočnou bodkou, ktorá nič neznamená (hľadajtéé). Aj dve záverečné štúdie v maďarskom bloku zdôrazňujú práve tento aspekt, pravdaže vo vybraných kultúrnohistorických súvislostiach; najmä text o avantgardných časopisoch v sebe skrýva za priehrštie chcených i nechcených, a nielen významových paralel… V čísle zároveň prinášame príspevky aj z iných súdkov: poéziu Miroslava Brücka a Petra Šuleja – svojimi poetikami sú si oponenti, preklad básní súčasného amerického básnika Roberta Hassa od Juraja Kuniaka, interpretačný návrat Mariána Milčáka k Stachovej básni, stále rubriky Dalfara, Borkovca i Hrušku, tradičné recenzie deviatich, poctivo i prísne mysliacich kritikov (i kratšie pohľady Marty Součkovej) na knihy, ktoré hýbu Slovenskom (a ak nie Slovenskom, tak nami). Prinášame však aj tri príspevky, ktorým sa tu musím venovať jednotlivo. Prvým je rozhovor Jozefa Palaščáka s prekladateľkou Michaelou Jurovskou (v rubrike BESEDA), druhým rozhovor Róberta Šedivého s literárnym vedcom Milanom Hamadom (BONUS). Obidvaja opytovaní sú známe osobnosti, ktoré, hoci toho majú veľa za sebou, neprestajne prejavujú záujem o svoje okolie, teda o to, čím prechádzame ako jednotlivci v dnešnej spoločnosti, ale aj spoločnosť vcelku. A tak okrem toho, že sa od nich všeličo dozvedáme: čím žili a žijú, ale aj o čom premýšľajú alebo už nechcú premýšľať, sú to tiež tí najlepší partneri do diskusie i rozhľadení intelektuálni „provokatéri“, ktorí neberú falošné ohľady na seba ani na iných. Presne takí, akých potrebujeme, ak sa chceme v širšom radiačnom uhle (alebo plnšom zábere) priblížiť k téme, do ktorej sa tretí spomínaný príspevok, a tým je moja „nevďačná súvaha vyslaná v ústrety Novembru“, už celkom nepokryte obúva… Či sa obúva do priveľkých, alebo do primalých topánok, posúďte sami. Tieto tri príspevky sú zároveň (zamýšľanou i nezamýšľanou) ouvertúrou k nasledujúcemu číslu Fraktálu, v ktorom by mala byť téma Novembra, t. j. 30. výročia udalostí, ktoré zmenili politickú mapu sveta, jedna z kľúčových, i keď nie jediná. No čo je nemenej dôležité – 17. november 1989 nám všetkým významnou mierou, či už priamo alebo nepriamo – v závislosti od roku narodenia, vstúpil aj do osobných životov. Nechceme sa tejto téme venovať v politickej rovine; tá nech ostane iba pozadím pre uvažovanie o kultúre, najmä vede, umení a literatúre, a o tom, čo s nimi súvisí. Budeme radi, ak spolu s osobnosťami, ktoré z redakcie oslovíme osobne (najneskôr do konca augusta), aj vy, naši čitatelia a prispievatelia, pouvažujete o tom, ako sa kultúre aj nám – a teda aj vám – už tridsať rokov darí či nedarí, resp. „kde je pes zakopaný“. Ale aj o tom, kam by sme sa mali pohnúť do budúcnosti – napriek tomu, že rovnocenne rozpracovanú kapitolu „kultúra“ by sme dnes v programoch politických strán márne hľadali. Nedovidia na ňu. Pozývame vás: ak nechcete, aby vaša „súvaha v ústrety Novembru“, na margo tridsiateho výročia Nežnej revolúcie, ostala – ako odkaz uzavretý vo fľaši – skrytá pred svetom, pošlite nám ju do konca septembra 2019 na mailovú adresu fraktal.sk@gmail.com. Budeme radi, ak sa pokúsite stručne a výstižne napísať, čo podľa vás tridsať rokov, ktoré od roku 1989 uplynulo, (na) Slovensku prinieslo a čo odnieslo; pravdaže, najmä v literatúre a kultúre. Ak v rámci porovnania zablúdite aj do priľahlých regiónov (napr. Česka a strednej, resp. postkomunistickej Európy), ešte vždy budete „v zábere“. Najzaujímavejšie (neanonymné) názory uverejníme v ďalšom čísle Fraktálu, ktoré vyjde o niečo skôr ako v obvyklom intervale: už 17. novembra 2019. Ešte predtým sa však, priatelia, stretneme na Bibliotéke – aj s našimi maďarskými hosťami. Možno vám tam budem môcť porozprávať, ako môjmu uchu znela hudba Béla Bartóka po fínsky. Tešíme sa na vás, termín podujatia včas oznámime na našej internetovej stránke. Platí to aj o festivale LiKE: koncom septembra sa chystáme do Košíc; podujatie FRAKTALife #4 KE sa celkom iste postará aj o ďalší „prezentačný potenciál“ (termín komisie FPU), ktorý mu (nám) vraj chýba; svoju účasť potvrdilo deväť pozvaných hostí. No ešte predtým sa nám dostanete na kobylku – kde? Predsa na Žilinskom literárnom festivale, kde si nás budete môcť kúpiť i objednať. Nezabudnite – sledujte nás: www.fraktal.sk.
Kúpiť
na webe
Rezervovať v kníhkupectve