Společenství strachu a jiné eseje

Šimečka Milan

Výber z esejí, úvah, rozhovorov či fejtónov Milana Šimečku z rokov 1979-1989, ktoré boli pôvodne roztratené po samizdatových periodikách či zahraničných časopisoch. Obsahuje rozsiahlejšie štúdie i kratšie literárne útvary na politické témy z obdobia hlbokej normalizácie, úvahy o literatúre, médiách, o ľudskom živote, ale aj rozhovory, ktoré živo a plasticky dokresľujú spôsob, akým Milan Šimečka vnímal aktuálne spoločenské problémy.

Ústrednú esej Spoločensvo strachu (1978) napísal ako chýbajúcu kapitolu kuknihe Obnovenie poriadku a je pozoruhodnou analýzou fenoménu strachu ako rozhodujúceho prvku vtedajšej spoločnosti, bez ktorej by opis normalizácie nebol úplný. Napriek tomu, že Spoločenstvo strachu je podľa autora „trochu depresívny text“, z pestrého výberu textov sála „človečina“, ktorá je pre Milana Šimečku taká typická.„Zdalo sa mi vtedy, že strach je to hlavné, čo nás gniavi. Aj ja som mal strach. Moja žena stávala pri okne a rátala trolejbusy, ktorými som sa vracal z práce. Mohol som však písať aj o odvahe, lebo aj s tou som sa stretával. Lenže sa mi chcelo písať práveo tom, čo bolo najrozšírenejším javom. Dúfam, že takýto text sa bude stále menej stretávať s čitateľskou odozvou, stane sa čítaním pre pamätníkov.“ (Milan Šimečka, 1990)

Dostupné na stiahnutie v digitálnych formátoch EPUBMOBI ?
3,90 €
 

Titul je dostupný ihneď na stiahnutie
Vydavateľ Nadácia Milana Šimečku
Jazyk Čeština
Adresa titulu https://www.artforum.sk/katalog/111884/spolecenstvi-strachu-a-jine-eseje-2
Ústrednú esej Spoločensvo strachu (1978) napísal ako chýbajúcu kapitolu kuknihe Obnovenie poriadku a je pozoruhodnou analýzou fenoménu strachu ako rozhodujúceho prvku vtedajšej spoločnosti, bez ktorej by opis normalizácie nebol úplný. Napriek tomu, že Spoločenstvo strachu je podľa autora „trochu depresívny text“, z pestrého výberu textov sála „človečina“, ktorá je pre Milana Šimečku taká typická.„Zdalo sa mi vtedy, že strach je to hlavné, čo nás gniavi. Aj ja som mal strach. Moja žena stávala pri okne a rátala trolejbusy, ktorými som sa vracal z práce. Mohol som však písať aj o odvahe, lebo aj s tou som sa stretával. Lenže sa mi chcelo písať práveo tom, čo bolo najrozšírenejším javom. Dúfam, že takýto text sa bude stále menej stretávať s čitateľskou odozvou, stane sa čítaním pre pamätníkov.“ (Milan Šimečka, 1990)

Ďalšie z kategórie slovenská beletria