Pamäť národa 3/2017

5 %

Pamäť národa 3/2017

kolektív autorov

Nové číslo časopisu Pamäť národa prináša dve štúdie, dobové dokumenty o politike normalizačného režimu, články, približujúce materiály z archívov Štátnej bezpečnosti, ako aj zaujímavý rozhovor s Pavlom Traubnerom. Prvá štúdia, ktorú pripravil Michal Šmigeľ, približuje situáciu ľudí presídlených po druhej svetovej vojne na sovietsku Ukrajinu, takzvaných optantov, ich úteky na prelome 40. a 50. rokov do pôvodnej vlasti aj ich reemigračný prúd v neskoršom období. Ponúka pohľad na problémy viac ako 12-tisíc slovenských Rusínov a Ukrajincov, ktorí sa vysťahovali na základe dohôd medzi Československom a Sovietskym zväzom o výmene obyvateľstva, a na povojnovú spoločnosť sovietskej Ukrajiny.

Štúdia Petra Jašeka predstavuje aktivity prúdu disidentov maďarského pôvodu, ktorí sa zameriavali na kritiku politiky komunistického režimu v období normalizácie voči maďarskej menšine. Autor tiež približuje spoluprácu tejto málo zmapovanej skupiny disidentov s Chartou 77. V časti Dokumenty Patrik Dubovský približuje zakázaný príspevok spisovateľky Hany Ponickej, ktorý prihlásila do diskusie na III. zjazde Zväzu slovenských spisovateľov, no pre kritiku normalizačného režimu a podporu zakázaných autorov ho nemohla predniesť a predsedníctvo zväzu ho odsúdilo ako skresľujúci a snažiaci sa o rozbitie zjazdu. Vladimír Palko v časti Materiály analyzuje sledovanie Silvestra Krčméryho Štátnou bezpečnosťou po prepustení z väzenia a tajnú prehliadku, ktorú ŠtB vykonala v jeho kancelárii v Ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach. Štefan Lazorišák v rovnakej časti píše o živote spisovateľa Alexandra Reisa Francistyho, ktorého literárnu tvorbu zabavila Štátna bezpečnosť a našla sa až po Nežnej revolúcii v jednom z košických archívov. V najnovšom čísle časopisu Pamäť národa je zahrnutých aj niekoľko osobných príbehov z obdobia totality – v časti Kariéry v ŠtB je spracovaný postup náčelníka Štátnej bezpečnosti v Západoslovenskom kraji Michala Kasana a v sekcii Príbehy zasa osudy svedkov obdobia neslobody Michala Šusteka a Rudolfa Čavojského. Čitatelia v časopise nájdu aj rozhovor s Pavlom Traubnerom, ktorý prežil ako malé dieťa prenasledovanie židovského obyvateľstva a ukrývanie sa v horách pred deportáciou do koncentračného tábora, ako aj anketu s odborníkmi, ktorí hovoria svoj názor na to, či by malo byť verejné používanie a prezentácia komunistických symbolov postihované rovnako, ako tých nacistických a fašistických.

Kúpiť na webe Rezervovať v kníhkupectve
Vydavateľ Ústav pamäti národa
Počet strán 125
Rok vydania 2017
Jazyk Slovenčina
Väzba Mäkká väzba / Paperback
Adresa titulu https://www.artforum.sk/katalog/110145/pamat-naroda-32017
Štúdia Petra Jašeka predstavuje aktivity prúdu disidentov maďarského pôvodu, ktorí sa zameriavali na kritiku politiky komunistického režimu v období normalizácie voči maďarskej menšine. Autor tiež približuje spoluprácu tejto málo zmapovanej skupiny disidentov s Chartou 77. V časti Dokumenty Patrik Dubovský približuje zakázaný príspevok spisovateľky Hany Ponickej, ktorý prihlásila do diskusie na III. zjazde Zväzu slovenských spisovateľov, no pre kritiku normalizačného režimu a podporu zakázaných autorov ho nemohla predniesť a predsedníctvo zväzu ho odsúdilo ako skresľujúci a snažiaci sa o rozbitie zjazdu. Vladimír Palko v časti Materiály analyzuje sledovanie Silvestra Krčméryho Štátnou bezpečnosťou po prepustení z väzenia a tajnú prehliadku, ktorú ŠtB vykonala v jeho kancelárii v Ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach. Štefan Lazorišák v rovnakej časti píše o živote spisovateľa Alexandra Reisa Francistyho, ktorého literárnu tvorbu zabavila Štátna bezpečnosť a našla sa až po Nežnej revolúcii v jednom z košických archívov. V najnovšom čísle časopisu Pamäť národa je zahrnutých aj niekoľko osobných príbehov z obdobia totality – v časti Kariéry v ŠtB je spracovaný postup náčelníka Štátnej bezpečnosti v Západoslovenskom kraji Michala Kasana a v sekcii Príbehy zasa osudy svedkov obdobia neslobody Michala Šusteka a Rudolfa Čavojského. Čitatelia v časopise nájdu aj rozhovor s Pavlom Traubnerom, ktorý prežil ako malé dieťa prenasledovanie židovského obyvateľstva a ukrývanie sa v horách pred deportáciou do koncentračného tábora, ako aj anketu s odborníkmi, ktorí hovoria svoj názor na to, či by malo byť verejné používanie a prezentácia komunistických symbolov postihované rovnako, ako tých nacistických a fašistických.

Ďalšie z kategórie pamäť národa