Zachytáva osudy židovskej komunity v okrese Trstená v rokoch 1938 – 1945, postupné perzekúcie voči jej príslušníkom od označenia za „nepriateľov národa“ cez vylúčenie zo spoločnosti, arizácie až po deportácie do koncentračných a vyhladzovacích táborov mimo Slovenska.
Špecifiká tohto okresu predstavovala na jednej strane blízkosť nacistického Generálneho gouvernementu na území okupovaného Poľska, odkiaľ do regiónu prichádzali utečenci, a na strane druhej snaha štátnych úradov podporiť rozvoj kultúry, hospodárstva a zvýšiť životnú úroveň obyvateľov inkorporovaného územia hornej Oravy. Tento fakt ovplyvnil ambivalentné správanie miestnej majority voči židovským susedom.
Osudy židovských obyvateľov okresu Trstená sa v tragických dôsledkoch zhodujú s osudmi židovskej komunity v celej krajine a poukazujú na perzekučný charakter opatrení slovenskej vlády voči vlastným občanom.