Už dávno nie som mladší. Rozhovory s Emilom Horváthom
Štrasser JánKniha Už dávno nie som mladší. Rozhovory s Emilom Horváthom autora Jána Štrassera odkrýva osobný aj profesijný život významnej osobnosti slovenskej umeleckej scény Emila Horvátha. Čítať ďalej ↓
Popri spomienkach na detstvo, štúdium či rodinu mapuje najvýraznejšie divadelné roly, filmové úlohy a režijné skúsenosti na Slovensku aj v Česku.
Cez dialóg Jána Štrassera s Emilom Horváthom, ktorý nám sprístupňuje zákulisie jedného výnimočného života, spoznávame nielen skvelého umelca v jeho hĺbke a jedinečnosti, ale i jeho osobnú filozofiu, ktorá sa odráža v empatii k svetu, citlivej láske k rodine, a predovšetkým v hlbokom ľudskom porozumení, s akým pristupuje k hereckému aj režijnému remeslu i svojim kolegom. Kniha prináša komplexný portrét dnes už barda slovenského divadla v dosiaľ nezdokumentovanom rozsahu.
Osobitosťami publikácie sú obrazový materiál a štúdia slovenského teatrológa Vladimíra Štefka, ktoré spoluvytvárajú plastický obraz hereckého a režijného umenia Emila Horvátha. Kniha je tak dôležitým príspevkom do dejín slovenského divadelného umenia, ako aj reflexiou našich spoločensko-politických udalostí od druhej polovice 20. storočia.
„Emil Horváth sa ako herec sformoval už v Martine. Už tam spel k podobe univerzálneho herca, herca rýchlych reakcií nielen v súhre s partnermi na javisku, ale aj na podnety dramatického textu, réžie, hracieho priestoru, herectva typu i charakteru. Vážne bral príležitosti nielen pri veľkých, tzv. dramatických úlohách, ale aj pri komediálnych, kde bol posilou so zmyslom pre iróniu, situačnú i verbálnu komiku. S ľahkosťou prechádzal viacerými žánrami, dobre rozumel žánrovým mixom – tragikomédii, tragigroteske či romantizujúcim polohám. Divadlo vnímal ako službu divákovi, ako pokus o súzvuk s hľadiskom.
(Vladimír Štefko, Emil Horváth (mladší i nemladší). Celkom skromný portrét).
Cez dialóg Jána Štrassera s Emilom Horváthom, ktorý nám sprístupňuje zákulisie jedného výnimočného života, spoznávame nielen skvelého umelca v jeho hĺbke a jedinečnosti, ale i jeho osobnú filozofiu, ktorá sa odráža v empatii k svetu, citlivej láske k rodine, a predovšetkým v hlbokom ľudskom porozumení, s akým pristupuje k hereckému aj režijnému remeslu i svojim kolegom. Kniha prináša komplexný portrét dnes už barda slovenského divadla v dosiaľ nezdokumentovanom rozsahu.
Osobitosťami publikácie sú obrazový materiál a štúdia slovenského teatrológa Vladimíra Štefka, ktoré spoluvytvárajú plastický obraz hereckého a režijného umenia Emila Horvátha. Kniha je tak dôležitým príspevkom do dejín slovenského divadelného umenia, ako aj reflexiou našich spoločensko-politických udalostí od druhej polovice 20. storočia.
„Emil Horváth sa ako herec sformoval už v Martine. Už tam spel k podobe univerzálneho herca, herca rýchlych reakcií nielen v súhre s partnermi na javisku, ale aj na podnety dramatického textu, réžie, hracieho priestoru, herectva typu i charakteru. Vážne bral príležitosti nielen pri veľkých, tzv. dramatických úlohách, ale aj pri komediálnych, kde bol posilou so zmyslom pre iróniu, situačnú i verbálnu komiku. S ľahkosťou prechádzal viacerými žánrami, dobre rozumel žánrovým mixom – tragikomédii, tragigroteske či romantizujúcim polohám. Divadlo vnímal ako službu divákovi, ako pokus o súzvuk s hľadiskom.
(Vladimír Štefko, Emil Horváth (mladší i nemladší). Celkom skromný portrét).
