Kultúrnohistorické eseje

Nizozemský kultúrny historik Johan Huizinga (1872—1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938). Okrem toho je však aj autorom mnohých ďalších kníh a esejí z oblasti ranomoderných európskych dejín (napr.

Erasmus, Kultúra Nizozemska v 17. storočí), z dejín USA (Človek a dav v Amerike, Amerika ako žije a myslí), z indickej literatúry (Vidušaka) a takisto kritických diel o úpadku modernej západnej civilizácie v 20. storočí (V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet). Vo všetkých týchto dielach sa prejavil nielen ako brilantný mysliteľ, ale aj ako skvelý literát. Súčasný výber jeho esejí približuje túto veľkú osobnosť európskej vzdelanosti prvej polovice minulého storočia ako vnímavého kultúrneho historika, ktorý mal nielen presné predstavy o základoch európskej civilizácie a kultúrnom jestvovaní jednotlivca i spoločnosti, ale aj o poslaní modernej historickej vedy. „Huizinga bol vášnivým človekom. Zároveň to bol uzavretý a rezervovaný človek. (...) V jadre strávil svoju existenciu zväčša v študovni, táto existencia sa pritom zakladala na fundamentálnych protikladoch a pozostávala z podoby, v akej tieto protiklady krotil." Willem Otterspeer „Ako historika možno Huizingu považovať za predchodcu modernej francúzskej školy Análov; je tu aj príbuznosť so skupinou nemeckých historikov umenia a kultúry z inštitútu zriadeného Aby Warburgom (...). Huizinga vyriešil málo problémov (majú sa o to vôbec historici usilovať?), no predložil mnoho návrhov, ktoré sa ukázali ako použiteľné. Jeho dielo zostáva príkladom možností a limitov kultúrnych dejín." Wessel E. Krul „Súčasný záujem o Huizingu pramení zo skutočnosti, že sa v oblasti poznania človeka a kultúry sústredil na jedinečnosť javov, a podobne ako na prelome 19. a 20. storočia vyslovili viacerí humanitní vedci pochybnosti o pozitivistickom svetonázore a redukcionizme Comteovej metódy vo vedách o človeku, tvorí aj Huizingovo dielo uholný kameň autonómnej humanistiky." Adam Bžoch