Kultúrnohistorické eseje

Nizozemský kultúrny historik Johan Huizinga (1872—1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938). Okrem toho je však aj autorom mnohých ďalších kníh a esejí z oblasti ranomoderných európskych dejín (napr. Erasmus, Kultúra Nizozemska v 17. storočí), z dejín USA (Človek a dav v Amerike, Amerika ako žije a myslí), z indickej literatúry (Vidušaka) a takisto kritických diel o úpadku modernej západnej civilizácie v 20. storočí (V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet). Vo všetkých týchto dielach sa prejavil nielen ako brilantný mysliteľ, ale aj ako skvelý literát. Čítať ďalej ↓

Súčasný výber jeho esejí približuje túto veľkú osobnosť európskej vzdelanosti prvej polovice minulého storočia ako vnímavého kultúrneho historika, ktorý mal nielen presné predstavy o základoch európskej civilizácie a kultúrnom jestvovaní jednotlivca i spoločnosti, ale aj o poslaní modernej historickej vedy. „Huizinga bol vášnivým človekom. Zároveň to bol uzavretý a rezervovaný človek. (...) V jadre strávil svoju existenciu zväčša v študovni, táto existencia sa pritom zakladala na fundamentálnych protikladoch a pozostávala z podoby, v akej tieto protiklady krotil." Willem Otterspeer „Ako historika možno Huizingu považovať za predchodcu modernej francúzskej školy Análov; je tu aj príbuznosť so skupinou nemeckých historikov umenia a kultúry z inštitútu zriadeného Aby Warburgom (...). Huizinga vyriešil málo problémov (majú sa o to vôbec historici usilovať?), no predložil mnoho návrhov, ktoré sa ukázali ako použiteľné. Jeho dielo zostáva príkladom možností a limitov kultúrnych dejín." Wessel E. Krul „Súčasný záujem o Huizingu pramení zo skutočnosti, že sa v oblasti poznania človeka a kultúry sústredil na jedinečnosť javov, a podobne ako na prelome 19. a 20. storočia vyslovili viacerí humanitní vedci pochybnosti o pozitivistickom svetonázore a redukcionizme Comteovej metódy vo vedách o človeku, tvorí aj Huizingovo dielo uholný kameň autonómnej humanistiky." Adam Bžoch