Morový stĺp sv. Trojice v Kremnici história moru a vzniku jednej z najkrajších barokových pamiatok na Slovensku

Kniha podáva sumárny prehľad historických udalostí a faktov, ktoré mali vplyv na vznik morového stĺpa v Kremnici.Kapitola – Kremnica, morový rok 1710, cielene napísaná v štýle beletrie, zavedie čitateľa do mesta Kremnica, aby dokázal pochopiť a utvoriť si obraz dní mesta, kedy vchádza cez mestské brány neželaný hosť – mor, k udalostiam a životu obyvateľov počas morových dní a opatreniam, ktoré prijali Kremničania v snahe vyhnať neželaného hosťa za hradby mesta čo najďalej do zabudnutia. „Kapitolka Kremnica v roku 1710 vniesla do práce aj veľmi atraktívny a v súčasnej historiografii aj mimoriadne žiadaný pohľad na každodennosť a bežný život mesta tohto zlomového obdobia dejín Kremnice.

Tu autorka veľmi dobre čitateľa vťahuje do obrazu doby“ - PhDr. Oto Tomeček, PhD.Kapitola – Mor v Európe je zameraná na obdobie, kedy 400 rokov postihovala Európu morová epidémia, faktorom, ktoré prispeli k jej vzniku, zavlečeniu a šíreniu epidémie, prejavmi tejto choroby, liečebným praktikám lekárov, odporúčaným metódam a liekom proti moru. Jednotlivým druhom opatrení, prijatým nariadeniam a príkazom, ktoré mestá vydávali ako prvoradú prevenciu zabrániť šíreniu moru medzi obyvateľstvom. S morom veľmi úzko spojenou vysokou úmrtnosťou a následne problematikou hromadného pochovávania obetí. Venuje sa prvým konkrétnym krokom v boji voči šíreniu epidémie v začiatkoch rozvoja zdravotníctva v období feudalizmu.Kapitola – Morové epidémie a umenie baroka sa venuje obdobiu umenia baroka, prostredníctvom ktorého sa cirkev snaží znovu získať stratených veriacich. Barokový sloh ako navrátenie k viere Boha pomáha budovať cestu ku katolicizmu svojim vznešeným náboženským maliarstvom, sochárstvom a hudbou. Prostredníctvom citov a veľkým lákadlom – umením, je veľkou pomocou cirkvi v jej náboženskej propagande, v období rekatolizácie a katolíckych reforiem. Na vznešenosti a bohatstve barokového slohu sa odzrkadlil aj vplyvmorových epidémií, ktoré cirkev určitým spôsobom aj využila vo svoj prospech. Neznalosť pravej príčiny šírenia epidémií moru viedla k zosilneniu kresťanského učenia, viedla ľudí k pobožnosti, k modlitbám. Náboženská podstata barokového umenia sa prejavilaaj pri vzniku jedinečných votívnych barokových pamiatok – morových stĺpov, ktoré nadobúdajú nové podoby a rozmer.Kapitola – Morový stĺp v Kremnici podáva kompletné informácie o vzniku jednej z najvýznamnejších barokových pamiatok svojho druhu na Slovensku, morového stĺpa sv. Trojice v Kremnici, faktom, za ktorých vznikol, ako aj osudom pôvodného „starého“ morového stĺpa. Rovnako tak približuje autorov – sochárov nového diela a ich pôvod, iniciatívu a dôvody mesta, ktoré smerovali k jeho realizácii.Kapitola – Ikonografia stĺpa vysvetľuje ikonografický rozbor diela, poslanie stĺpa zobrazené v ikonografii pamiatky. Podáva umeleckú a historickú analýzu sochárskej výzdoby kremnického stĺpa sv. Trojice, ktorá ukázala, že vznik daného diela sa uskutočnilpodľa vopred stanoveného ideového konceptu. Kapitola – Reštaurovanie morového stĺpa zaznamenáva reštaurátorské zásahy a spôsoby reštaurovania barokového diela, ktoré boli na ňom nutné uskutočniť presne v časových súvislostiach a postupnosti. Najväčšiu pozornosť venuje poslednému reštaurátorskému zásahu, ktorý bol jedným z najnáročnejších, nakoľko bola prvoradá úloha zachovať barokové originály, ako aj kópie z 19. storočia, a tieto nahradiť rekonštrukčnými kópiami, a zachovať pôvodný barokový vzhľad a zabezpečiť záchranu pamiatky. Zaoberá sa osudom barokových originálov a ich uložením v priestoroch radnice mesta Kremnica, v bývalej „kočiarni“ a vytvorením lapidária, kde sú prezentované na patričnej úrovni, ktorá im prislúcha a prináleží. „Autorka svojim počinom oživuje a pripomína chválu mestu, vďaku a slávu viere, ale aj ikonografickým a realizačným tvorcom“ – prof. akad. soch. Jozef Porubovič.