Miľníky studenej vojny a ich vplyv na Československo Od Trumanovej doktríny po Vietnam

Do roku 1944 sa Spojené štáty len veľmi málo zaujímali o povojnový osud stredovýchodnej Európy, lebo predpokladali, že tento priestor bude patriť do britskej záujmovej sféry. lenže v povojnovom usporiadaní stredovýchodnej Európy sa nepresadili britské plány vytvorenia federácií alebo konfederácií. Hlavnou prekážkou bol sovietsky odpor, lebo ich pokladal za prekážku svojho politicko-mocenského prenikania na západ po porážke Nemecka.

Kategorické sovietske "nie" federáciám tak pochovalo plány "tretej Európy" s kľúčovou úlohou Poľska v stredovýchodnej Európe. Z týchto dôvodov nemal nádej na úspech ani predošlý plán československo-poľskej konfederácie a neskôr ani plán balkánskej federácie. po neúspechu konfederácie, československý exilový prezident Edvard Beneš našiel východisko v podpísaní československo-sovietskej zmluvy o priateľstve a povojnovej spolupráci z decembra 1943. A tým akoby predurčil budúcu orientáciu štátu. Podpísaním ďalších zmlúv malých štátov s veľmocami malo zabrániť uplatnenie zásady "sebaobmedzovania", aby sa spojeneckými zmluvami nevytvárali povojnové sféry vplyvu a kontroly. Túto zásadu opustil ZSSR už krátko po vojne a spojeneckými zmluvami s ľudovodemokratickými štátmi, ako aj medzi nimi navzájom, sa de facto vytváral sovietsky blok.