My deti zo stanice ZOO

Kniha zachytáva príbeh mladej tínedžerky v Západnom Berlíne v druhej polovici sedemdesiatych rokov, keď na scénu vtrhli tvrdé drogy, s ktorými mala skúsenosti už ako trinásťročná. Vznikla v spolupráci s dvoma nemeckými novinármi a toto už klasické dielo svojho žánru dodnes nestratilo nič na aktuálnosti.

Christiane sa v centre mládeže už v dvanástich dostala k hašišu, na diskotéke sa v trinástich prepracovala k tvrdým drogám a skončila na heroíne. Jej matka dva roky netušila, že užíva drogy a zarába si na ne prostitúciou, ktorej sa nevyhlo takmer žiadne dievča s podobným osudom. Je to zároveň príbeh bezradnej spoločnosti, ktorá si s drogovo závislými deťmi nedokázala vo svojej dobe poradiť a mnohé z prípadov skončili tragicky. Christiane F. (1962) preslávilo autobiografické rozprávanie My deti zo stanice Zoo, po ktorom nasledoval rovnomenný úspešný film. Jej problémy s drogami začali, už keď mala dvanásť rokov a s prestávkami ju sprevádzajú celý život. Vyrastala v rodine, kde boli na dennom poriadku násilie a alkoholizmus. Úpech knihy ju opäť vrátil k drogám, pretože na ne mala zrazu dosť peňazí. Istú dobu žila v Spojených štátoch a Grécku, napokon sa vrátila do Nemecka. Kvôli problémom s drogami jej úrady odobrali syna. Za najväčší zázrak svojho života považuje fakt, že ešte stále žije.