Revue svetovej literatúry 3/2014

Po štyroch rokoch Revue svetovej literatúry opäť ponúka výber z maďarskej literatúry. V tomto čísle nájdete dva bloky textov, ktorých autorkami sú zväčša ženy.

V prvej časti výberu predstavujeme tvorbu spisovateliek a poetiek z prvej polovice 20. storočia, ktorých mená sú až na výnimky takmer neznáme alebo obchádzané aj v domácom, maďarskom prostredí. Abypreklady ich básnických a prozaických diel nezavisli vo vzduchoprázdne, otvára tento súbor článok Liliany Bolemant, ktorý v skratke naznačuje okolnosti, za akých mohli (resp. nemohli) tieto vzdelané a talentované tvorkyne vstupovať do literárneho života svojej doby, aj to, aké boli ich životné cesty. V druhej časti prinášame preklady textov autoriek a autorov z najnovšej literárnej tvorby v Maďarsku. Hlavným motívom, ktorý mali zostavovateľky na mysli pri výbere diel, je chudoba a s ňou spojené javy: spoločenské vytesnenie, ohrozenie, agresivita, úpadok. V posledných rokoch sa tieto neustále narastajúce problémy výrazne zobrazujú aj v literárnej tvorbe a v najväčšej miere práve v tvorbe žien. Tento výber sprevádza článok maďarskej literárnej vedkyne Anny Gács s veľavravným názvom Dať slovo ľuďom bez jazyka a rozhovor s momentálne najpopulárnejšou poetkou a spisovateľkou Virág Erdős. Dá sa povedať, že jej angažovaná tvorba aj s ňou spojená neliterárna činnosť (podobne ako aktivity Kriszty Bódis či Krisztiny Tóth) prekročili hranice literatúry a stali sa aktívnou súčasťou spoločenského a politického boja proti čoraz neznesiteľnejšej situácii v Maďarsku. Okrem toho, že si môžete prečítať krátke prózy autorov už známych z predchádzajúceho čísla časopisu Krisztiny Tóth a Jánosa Háyho, môžete sa zoznámiť aj s novými zaujímavými prozaičkami ako Edina Szvoren, Judit Hidas či Noémi Kiss. Myšlienka zostaviť takéto číslo, výber textov a sčasti aj preklady vznikali v Prekladateľskom dome v Balatonfürede, kdesa prekladatelia a prekladateľky pravidelne stretávajú a pracujú s dielami aj s ich autormi. Vďaka týmto stretnutiam „pribúdajú“ aj noví, mladí prekladatelia – v tomto čísle sa predstavujú Gertrud Mária Korpič a Lucia Satinská. Výtvarná zložka čísla prináša jednak obrazy z obdobia, v ktorom tvorili autorky prvého bloku textov, vo výbere Jana Sekala a jednak predstavuje tvorbu dvoch umelkýň mladšej generácie, maľby Andrey Fajgerné Dudás a kresby Eszter Szabó. Číslo uzatvára preklad eseje Marcela Prousta K Baudelairovi, ktorým prekladateľ Boris Mihalkovič dopĺňa svoju sériu prekladov esejí tohto francúzskeho spisovateľa a kritika. Redakcia