Francúzska suita

Tragický osud Irene Némirovskej a nezvyčajný údel jej posledného nedokončeného románuFrancúzska suita právom budí pozornosť. No treba povedať, že ani keby nebolo týchto okolností, román samotný je výnimočným dielom, ktoré prebudí v človeku širokú paletu citov a pocitov.

Najprv ho šokujú reakcie ľudí rozličných spoločenských vrstiev – iste, vypäté situácie prinášajú nečakané, no možno prirodzené odozvy, dojmú ho osudy jednotlivcov i celej spoločnosti, užasne nad farebnou freskou krajiny, ľudí, zvierat, nálad, obrazov, vôní a zvukov, ktorú spisovateľka naniesla istou rukou, nikoho pritom nešetrila a nikomu nenadŕžala. Autorka koncipovala román ako hudobný opus o piatich častiach, stihla však napísať iba prvé dve. Búrka opisuje bezhlavý útek Parížanov z mesta, všeobecnú paniku, vzájomnú nevraživosť, ohromenie, sklamanie, strach z prichádzajúcich Nemcov, ústup zvyškov francúzskej armády. Irene Némirovsky majstrovsky vyjadrila všeobecný chaos a zmätok, ktorý všade zavládol. Druhá časť Dolce líči príchod nemeckej jednotky do malého francúzskeho mestečka, počiatočnú nedôveru, postupné zbližovanie miestnych s okupantmi, príbeh má aj svojho Rómea a Júliu a ich láska je rovnako nemožná a zakázaná ako láska shakespearovských hrdinov. V závere knihy sú ako bonus pripojené osobné poznámky Irene Némirovskej a korešpondencia – listy autorky, jej manžela, vydavateľa a rôznych rodinných priateľov. Dokumenty vypovedajú o enormnom, no márnom úsilí všetkých zainteresovaných zachrániť autorku a jej rodinu. Knihu uzatvára doslov mladej slovenskej vydavateľky Ane Ostrihoňovej, ktorý podrobnejšie hovorí o osude nadanej spisovateľky a jej výnimočného diela. Irene Némirovsky zažiarila ako literárny objav roku 2004. Ešte nikdy sa v histórii Francúzska nestalo, aby autor posmrtne získal cenu Prix Renaudot, ale Irene Nemirovskej sa to podarilo. Jej dcéra Denise ponúkla z jej pozostalosti na vydanie román Francúzska suita, ktorý sa stal bestsellerom a bol preložený do mnohých jazykov. Autorka sa v románe zamerala na rok 1940 a hromadný exodus Francúzov z Paríža. Prostredníctvom protagonistov úteku zachytáva celú paletu ľudských reakcií a myšlienok v napätej, zmätenej a často životu nebezpečnej situácii. V čase mieru by títo ľudia nikdy neprišli do kontaktu, ale vojna ignorovala nielen zemepisné, ale aj spoločenské hranice. V tom biednom a nespočetnom dave nebolo nič ľudské, podobal sa stádu na bezhlavom úteku. Vytratila sa kresťanská dobročinnosť i miernosť nadobudnutá stáročiami civilizácie, všetko opadlo ako zbytočné ozdoby a na povrch vyplávala prázdna a bezcitná duša. Autorkaopisuje autentické zážitky, mnohí z utečencov ani nevedeli, prečo utekajú, lebo celé Francúzsko horelo a nebezpečenstvo číhalo všade. Nenadržiava ani Nemcom, ani Francúzom, opisuje len to, čo skutočne zažila. Irene Némirovsky sa narodila 11. februára 1903 v Kijeve. Od detstva bola jej prvým jazykom francúzština a vo francúzskych grand hoteloch trávila už od štyroch rokov každé leto. Jej otec bol nesmierne podnikavý žid a stal sa z neho jeden z najbohatších bankárov v Rusku. V januári 1918 Némirovskí prezlečení za sedliakov odišli do Fínska a cez Štokholm emigrovali do Francúzska. V Paríži sa Irene zapísala na Sorbonnu, kde študovala ruskú literatúru. Neustále písala a svoje poviedky posielala do rôznych časopisov. V roku 1927 vyšla prvá z nich pod názvom Geniálne dieťa. Svet financií a túžba po bohatstve sa pretavili do Némirovskej prvého románu David Golder /1930/. Jej vydavateľ Bernard Grasset neveril, že román, v ktorom je tak detailne opísaná hráčska povaha podnikavého jednotlivca a závislosť od peňazí, napísala žena. V mnohých Némirovskej dielach sa odráža jej nešťastný a kontroverzný vzťah s matkou, ako i židovstvo, ku ktorému sa hlásila. Z rozprávania starých rodičov bola schopná vyskladať obraz náboženskej nenávisti v jednomz jej najlepších románov Psi a vlci. Mnohé jej diela vyšli až posmrtne, ako napríklad Čechovov životopis, Ohne jesene a Francúzska suita. Šiesty transport odišiel z Francúzska 17. júla 1942. Jeho deväťstodvadsaťosem pasažierov, medzi ktorými bola aj Irene Némirovsky, odchod neplánovalo, nekúpili si lístky, mali len malé kufríky, na strastiplnú, dlhú cestu do neznáma neboli pripravení. Keď vlak vychádzal zo stanice, netušili, čo ich čaká, nevedeli, kam idú, rovnako ako to nevedeli ani ich blízki.