Everst. Hora smrti

Nová kniha známeho cestovateľa, geografa, horolezca a spisovateľa Františka Keleho a úspešného autora literatúry faktu J. Duffacka, o odvrátenej stránke tohto nádherného športu, o ľuďoch, ktorým sa nenaplnili ich predsavzatia, o horolezcoch, čo nemali to šťastie vrátiť sa domov k svojim najbližším. O Mount Evereste existuje veľké množstvovšakovakej literatúry, ktorá sa však v prevažnej miere zaoberá úspešnými výstupmi na vrchol.

V oveľa menšom rozsahu sa spomínajú tragédie, ktoré sa udiali počas vyše deväťdesiatročného snaženia človeka získať skalp najvyššieho kopca na svete. Táto kniha je povestnou výnimkou z pravidla. Hovorí o tragédiách, o smrti ľudí, ktorí nesplnili svoje predsavzatia, o horolezcoch, čo nemali šťastie vrátiť sa domov k svojim najbližším. Hovorí o tých, čo stroskotali a svoj vytúžený cieľ nedosiahli. Zlyhali. Nenaplnili očakávanie. Niekde urobili chybu. Skôr než zahynuli, trpeli, kým si po nich prišla smrť. Ľudský cit nedovoľuje, aby sme znižovali veľkosť ich bolesti a utrpenia. Súcit však nemôže zabrániť, aby sme o ich tragédiách nehovorili. Hovoríme o nich preto, aby sa z nich nasledovníci poučili a vyvodili príslušné závery, ktoré pomôžu prípadné nebezpečenstvá eliminovať. V kapitole Tajomstvo Psotkovej smrti kniha prináša aj detailný pohľad na udalosti súvisiace s čs. expedíciou Everest ’84, z pera vedúceho výpravy, F. Keleho. Autori sa domnievajú, že s odchádzajúcou dobou úspechov, odvahy a motivácie, ktorá preslávila mnohých horolezcov z celého sveta, postupne nastáva čas ešte väčších nešťastí a osobných tragédií. Na príčine je všemocná hydra komercionalizácie, ktorá zrodila novú, nešťastnú dobu horolezeckého diania. Napriek všetkému je isté, že pre aktérov tejto zaujímavej knihy, ktorí na Evereste zahynuli, platí výrok nesmrteľného Marcusa Tulliusa Cicera: „Nik nemôže uniknúť smrti, avšak zbabelý únik pred ňou je horší ako samotná smrť.“