Trhač srdca

Psychoanalytik Morho prichádza do vidieckeho ústrania pri mori skúmať nevedomie obyvateľov a napĺňať tak vlastné prázdne vnútro. Jeho zvedavosť zaskočia a ohúria udalosti a ľudia okolo neho: lietajúce trojičky Abel, Bábel a Kábeľ, ktoré vzdorujú matkinej vlastníckej láske, farárov kult exkluzívneho Boha a boxerské zápasy s diablom v podobe kostolníka, trh so starými ľuďmi predávanými ako hračka pre deti, rafinovaný sexuálny život dedinského kováča, kovového robota a Klementíny, hovoriace mačky, stopujúce kozy a prasce, plemenný žrebec ukrižovaný pre smilstvo, dojímavá smrť stromov, vyťahovač mŕtvol a odpadkov z červeného potoka Sľáva, ktorého úlohu plateného nečistého svedomia dediny a obetného baránka napokon Morho prevezme... Poézia detstva a prírody, čistota srdca a nespútaná obrazotvornosť trojice malých chlapcov stoja vo Vianovom románe v protiklade k obludnosti a surovosti sveta dospelých, ktorý sa pokúša slabých a bezbranných obrazne i reálne držať v klietke.

Vian, milovník a vyznávač slobody, otvára obzory a unáša – umožňuje hrať sa a lietať, snívať s otvorenými očami, aj keď nám jeho vymyslený groteskný svet miestami bolestnetrhá srdce a nepriamo pripomína svet, v ktorom žijeme. Ukážka Robot zastal. Morho videl, ako podkúvač dychčí od netrpezlivosti. Kovové ruky sa nenútene zdvihli ku golieriku šiat a bez námahy si ich strhli z tela. Na dlážku padli biele zdrapy. Očarený Morho vnímal do najmenších podrobností prsia z pružnej kože, poddajné boky a obdivuhodné kolenné a ramenné zhyby. Android sa pomaličky uložil na posteľ. Morho odskočil. Odsotil slúžku, ktorá sa ho usilovala dostať do varu, a horúčkovite zašmátral po nohaviciach. Vo vrecku si nechal náramkové hodinky. V nejasnom prísvite zo svetlíka zistil, koľko je. Bolo trištvrte na päť! Odkedy pristihol Klementínu v jedálni, každý deň o pol piatej sa utiahla do svojej izby, vraj si trocha zdriemne. Presne vo chvíli, keď sošné oceľové bedrá privádzali podkúvača do extázy, Klementína v dome na útese zatínala útle prsty do posteľnej plachty a takisto dychčala od spokojnosti. Morho bol čoraz vzrušenejší, keď sa priblížil k malému otvoru v stene. Bez váhania cezeň nazrel. Zároveň šmátral po vnadách nosatej Karkule, ktorá bola v siedmom nebi a nič nechápala. Tá sedľač je teda civilizovaná, až to bolí, vravel si psychiater pri pohľade na podkúvača.