Protivietor

\\Z fyziky som bol slabý až dovtedy, kým sa otec /aj matka zároveň, na pohovke, na gauči / nepremenili na hmyz a mohol som vidieť, /ako z nich opadávajú zvyšky kukly, ako slnko preniká // ich vnútornou konštrukciou, ako sa stali malými / a ľahučkými ako trávička. Mama bola vážkou / a tato čiernym mravcom s chitínovou hlavou - / celý deň som pozoroval, ako sa hýbu / v rytme divného tanca, do taktu odrobiniek cementu / padajúcich na stôl každým dňom pomalšie.

/ A každú noc naberali výraznejšiu formu / kukly z bielych výdychov a lepiacich sa výkrikov, // do ktorej sa zvinuli, aby sa premenili. /Bol som slabý z fyziky, z dier v časopriestore, / nevedel som, že sa dá aj napriek zákonom gravitácie / bez slova vstať z postele a odletieť zo zeme.\\' To je celá jedna báseň od poľského básnika Tomasza Rozyckeho z knihy, ktorá práve vyšla vo vydavateľstve Ars poetica. Po dlhom čase objav básnika - to je ako pocítiť jemný vietor od chrbta, ktorý vás pohne do kopca... Týždeň, 35, 2008 Tomasz Różycki patrí do poľskej básnickej generácie sedemdesiatych rokov, ktorú spája irónia, vedomá si sama seba, „ľahká“ a nenápadná. Vyjadruje sa priamo a nekomplikovane, bez ilúzií minulých básnických pokolení. Zobrazuje svet plný rozporov. Jemné metafyzické rozjímania nad každodennosťou a bizarné obrazy sa spájajú do farebnej mozaiky. Prekvapuje zmyslom pre vnímanie a zobrazenie detailu, ale aj zaujímavým spojením bezprostrednosti, otvorenosti a irónie. Vydal štyri básnické zbierky, je držiteľom viacerých ocenení, zúčastnil sa na podujatí Literaturexpress Europa 2000 a na ďalších medzinárodných básnických festivaloch. Jeho básne boli preložené do nemčiny, francúzštiny, angličtiny a ďalších jazykov. Sme, 4.9.2008'