Parížska mierová zmluva z roku 1947

5 %

Parížska mierová zmluva z roku 1947

Romsics Ignác

Parížska mierová zmluva z roku 1947 až na jednu malú zmenu obnovila maďarské hranice spredroka 1938, ako boli stanovené v trianonskej mierovej zmluve z roku 1920. Zmena sa týkala slovensko-maďarskej hranice pod Bratislavou.

Maďarsko muselo na tomto území odstúpiť Československu ďalšie tri obce – Jarovce, Rusovce a Čunovo. Známy maďarský historik Ignác Romsics sa vo svojej knihe venuje maďarským strategickým cieľom v období 2. svetovej vojny, vzťahu Maďarska so susednými štátmi, ako aj diplomatickým snahám, vyvíjaným v Moskve, Washingtone, Londýne a Paríži. Jeho zámerom je zrekonštruovať mimoriadne komplexný rozhodovací proces od začiatkov až po jeho zavŕšenie podpísaním parížskej mierovej zmluvy. Pritom sa opiera o dostupnú maďarskú a zahraničnú odbornú literatúru, ako aj o nové doteraz nespracované pramene. Úryvok z knihy: 'Maďarská zahraničná politika bola počas druhej svetovej vojny zameraná na čo najúplnejšie znovuzískanie území, o ktoré Maďarsko prišlo podpísaním Trianonskej mierovej zmluvy v roku 1920. V rokoch 1938 až 1941 zožalo toto úsilie čiastočný úspech. Počas tri aj polroka sa územie maďarského štátu v štyroch etapách rozšírilo z 93 000 km2 na 171 000 km2 a počet obyvateľov vzrástol z 9 300 000 na 14 600 000. Ako prvé sa na jeseň 1938 uskutočnilo znovupripojenie južného pásma severných území priznaných Československu v roku 1920. Základom pre ich znovupripojenie sa stala Mníchovská dohoda podpísaná 29. septembra 1938 Nemeckom, Talianskom, Veľkou Britániou a Francúzskom, ktorej klauzula nariaďovala, že maďarská a československá vláda sa do troch mesiacov musia dohodnúť v sporných otázkach týkajúcich sa maďarskej menšiny. Maďarsko-československé rokovania sa začali 9. októbra 1938 v Komárne. Keďže sa na nich nepodarilo uzavrieť dohodu a Veľká Británia s Francúzskom vyjadrili svoj nezáujem o záležitosť, prišiel rad na nemecko-taliansku arbitráž. V zmysle rozhodnutia prijatého 2. novembra 1938 vo Viedni (prvá viedenská arbitráž) bolo Maďarsku vrátené územie s rozlohou 11 927 km2 a počtom obyvateľov 1 060 000.'

Vydavateľ Kalligram
Počet strán 355
Rok vydania 2008
Jazyk Slovenčina
Väzba Mäkká väzba / Paperback
EAN 9788081010149
Adresa titulu https://www.artforum.sk/katalog/47577/parizska-mierova-zmluva-z-roku-1947
Maďarsko muselo na tomto území odstúpiť Československu ďalšie tri obce – Jarovce, Rusovce a Čunovo. Známy maďarský historik Ignác Romsics sa vo svojej knihe venuje maďarským strategickým cieľom v období 2. svetovej vojny, vzťahu Maďarska so susednými štátmi, ako aj diplomatickým snahám, vyvíjaným v Moskve, Washingtone, Londýne a Paríži. Jeho zámerom je zrekonštruovať mimoriadne komplexný rozhodovací proces od začiatkov až po jeho zavŕšenie podpísaním parížskej mierovej zmluvy. Pritom sa opiera o dostupnú maďarskú a zahraničnú odbornú literatúru, ako aj o nové doteraz nespracované pramene. Úryvok z knihy: 'Maďarská zahraničná politika bola počas druhej svetovej vojny zameraná na čo najúplnejšie znovuzískanie území, o ktoré Maďarsko prišlo podpísaním Trianonskej mierovej zmluvy v roku 1920. V rokoch 1938 až 1941 zožalo toto úsilie čiastočný úspech. Počas tri aj polroka sa územie maďarského štátu v štyroch etapách rozšírilo z 93 000 km2 na 171 000 km2 a počet obyvateľov vzrástol z 9 300 000 na 14 600 000. Ako prvé sa na jeseň 1938 uskutočnilo znovupripojenie južného pásma severných území priznaných Československu v roku 1920. Základom pre ich znovupripojenie sa stala Mníchovská dohoda podpísaná 29. septembra 1938 Nemeckom, Talianskom, Veľkou Britániou a Francúzskom, ktorej klauzula nariaďovala, že maďarská a československá vláda sa do troch mesiacov musia dohodnúť v sporných otázkach týkajúcich sa maďarskej menšiny. Maďarsko-československé rokovania sa začali 9. októbra 1938 v Komárne. Keďže sa na nich nepodarilo uzavrieť dohodu a Veľká Británia s Francúzskom vyjadrili svoj nezáujem o záležitosť, prišiel rad na nemecko-taliansku arbitráž. V zmysle rozhodnutia prijatého 2. novembra 1938 vo Viedni (prvá viedenská arbitráž) bolo Maďarsku vrátené územie s rozlohou 11 927 km2 a počtom obyvateľov 1 060 000.'

Ďalšie z kategórie svetové dejiny