Bázeň a chvenie

5 %

Bázeň a chvenie

Kierkegaard Soren

S odstupom necelých dvoch rokov po titule Zvodcov denník predstavujeme ďaľšie závažné dielo z tvorby dánskeho filozofa Soren Kierkegarda (1813 - 1855). Autor text vydal pod pseudonymom Johannes de Silentio v roku 1843, takmer paralelne s knihami Buď - alebo a Opakovanie.

Bázeň a chvenie býva označované ako 'najúprimnejšie', 'najradikálnejšie' dielo dánskeho filozofa. Niektorí ho pokladajú za klúč k jeho mysleniu, iní za pokus vymaniť sa z intenzívneho komplexu viny pôsobeného rozchodom s milovanou Reginou. Kieerkegard bližšie vymedzuje pojem viery, pričom vychádza z otázky, či možno účelovo suspendovať etiku. Z biblickej knihy Genezis si ako dejové a myšlienkové pozadie vyberá príbeh Abraháma, ktorý má na Boží pokyn obetovať syna Izáka. Ide však zároveň o výsostne subjektívne dielo, ktoré sa sémanticky odvíja i na rovine vnútornej drámy tohto geniálneho mysliteľa. Kierkegaard ako 'osobitný druh básnika a mysliteľa' chcel verejne, svojimi spismi, 'ešte raz a pokiaľ možno subjektívnejšie prečítať pratext individuáknych pomerov, ľudskej existencie, starý známy a odovzdaný otcami.'

Vydavateľ Kalligram
Počet strán 155
Rok vydania 2005
Jazyk Slovenčina
Väzba Mäkká väzba / Paperback
EAN 9788071497141
Adresa titulu https://www.artforum.sk/katalog/25494/bazen-a-chvenie
Bázeň a chvenie býva označované ako 'najúprimnejšie', 'najradikálnejšie' dielo dánskeho filozofa. Niektorí ho pokladajú za klúč k jeho mysleniu, iní za pokus vymaniť sa z intenzívneho komplexu viny pôsobeného rozchodom s milovanou Reginou. Kieerkegard bližšie vymedzuje pojem viery, pričom vychádza z otázky, či možno účelovo suspendovať etiku. Z biblickej knihy Genezis si ako dejové a myšlienkové pozadie vyberá príbeh Abraháma, ktorý má na Boží pokyn obetovať syna Izáka. Ide však zároveň o výsostne subjektívne dielo, ktoré sa sémanticky odvíja i na rovine vnútornej drámy tohto geniálneho mysliteľa. Kierkegaard ako 'osobitný druh básnika a mysliteľa' chcel verejne, svojimi spismi, 'ešte raz a pokiaľ možno subjektívnejšie prečítať pratext individuáknych pomerov, ľudskej existencie, starý známy a odovzdaný otcami.'

Ďalšie z kategórie filozofia