Ako sa mení slovenská spoločnosť

Kniha ponúka bohatý a kvalitný zdroj empiricky podložených zistení, analýt a interpretácií premien základných aspektov sociálnej štruktúry Slovenska za obdobier nielen posledných 25 rokov, ale v niektorých prípadoch až celého storočia. Táto diachrónna perspektíva je obzvlášť cenná v čase dominancie ahistorického vnímania sociálnej reality ignorujúcej fakt, že "to, kde sme, je určené aj cestou, ktoru sme prešli" Soňa Szomolányi Pokladám knihu za budúci referenčný bod akéhokoľvek sociálnovedného hodnotenia transformácie slovenskej spoločnosti.

Zaslúži si to takzáberom, ako aj precíznym spracovaním. Juraj Buzalka Z predslovu autorov: K napísaniu knihy sme smerovali od samého začiatku prvého z uvedených projektov (APVV Slovenská spoločnosť v kľúčových medzinárodých výskumoch: dvadsať rokov premien spoločnosti) a mali sme aj rámcovú predstavu, aké problematiky a aké kapitoly by v rukopise nemali chýbať. Dôležitú úlohu zohrali ale aj nepredvídané okolnosti, v ktorých sa objavila možnosť dobrej novej spolupráce, alebo naopak, prisľúbená spolupráca vyústila do stratena. Došlo k širokej spolupráci výskumníkov z rôznych pracovísk, čo nie je v našich podmienkach ešte stále bežnou záležitosťou. Nakoniec sa v práci nad ruskopisom spojilo až desať autorov z piatich pracovísk, z viacerých spoločenskovedných odborov a zároveň z rôznych generácií. Výsledkom je spoločné spracovanie šiestich problémových okruhov, ktoré považujeme za závažné pre načetnutie obrazu slovenskej spoločnosti. Problematiku sociálnej stratifikácie a sociálnych nerovností v časovom rozsahu jedného storočia spracovali Ján Bunčák, Roman Džambazovič, Anna Hrabovská a Ján Sopóci. Všetci pracovali na Katedre sociológie Filozofickej faktulty UK v Bratislave, časť z nich medzičasom prešla dokategórie emeritus. Demografka Michaela Potančoková pracuje v tomto období vo Viedenskom inštitúte demografie Rakúskej akadémie vied a v našej knihe nájdeme jej konceptualizáciu a analýzu toho, ako sa na Slovensku mení rodina a životné dráhy mladých dospelých. Ďalším pohľadom na sociálnu štruktúru slovenskej spoločnosti prispel Peter Gajdoš zo Sociologického ústavu SAV. Pozornosť venuje štvrťstoročiu sociálno-priestorových nerovností, nech už sa týkajú sídelnej štruktúry (menšie a väčšie obce, vidiek a mestá) či regiónov. Poznatky o trendoch religiozity na Slovensku, ku ktorým doštli Tatiana Podolinská z Ústavu etnológie SAV, Vladimír Krivý a Miloslav Bahna zo Sociologiíckého ústavu SAV, sú zasložené na produktívnej konceptualizácii, ako aj na porovnaní medzinárodných dát z piatich susediachi krajín za dve desaťročia. Vzorce voličského správania po roku 1989 s občasným historickým presahom až do tridsiatych rokov minulého storočia spracovala Oľga Gyárfášová z Faktulty sociálnych a ekonomických viek UK v Bratislave a Vladimír Krivý zo Sociologického ústavu SAV. Miloslav Bahna skúma a zasvätene analyzuje problematiku pracovnej migrácie zo Slovenska po roku 1989.