Film.sk 12/2021

Už sme písali, že Slovenská filmová a televízna akadémia spojí pre mimoriadne okolnosti udeľovanie národných filmových cien Slnko v sieti za roky 2020 a 2021. V novembri akadémia informovala, že novinkou budú kategórie vizuálne efekty a televízny film, miniséria alebo seriál.

Dve nové ocenenia sú dobrou správou. Naznačujú, že bude z čoho vyberať. Sú aj argumentom pre kvalitnú pôvodnú televíznu tvorbu a zrejme i signálom bilancujúcim desať rokov fungovania ateliéru vizuálnych efektov, najmladšieho na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Sľubnú perspektívu domácej filmovej a televíznej tvorby načrtol 25. ročník festivalu študentských filmov Áčko. „Ukázal, že sú tu pestré talenty a autori, ktorí čakajú na profesijné šance a zaslúžia si ich dostať. Veľmi by som im priala, aby našli na Slovensku prostredie, ktoré im umožní ďalej sa rozvíjať,“ sumarizuje členka poroty Tina Diosi v téme čísla venovanej krátkym filmom. „Slovenská koprodukcia nám veľmi pomohla , a to nielen finančne,“ hovorí v rozhovore, ktorý je súčasťou témy, študentka pražskej FAMU Diana Cam Van Nguyen. Jej trinásťminútový film Milý tatizbiera ceny, kade chodí. Medzi poslednými mu pribudla do kolekcie cena z AFI Festu Los Angeles. V praxi znamená kvalifikáciu do širšieho zoznamu uchádzačov o Oscara v kategórii krátkych animovaných filmov. Už aj to je dobrá správa. Nielen pre FAMU. V Česku žili oscarovou nomináciou filmu Dcera pred necelými dvoma rokmi, Slovensko na ňu dosiahlo naposledy v roku 2004, keď sa medzi päticu cudzojazyčných filmov dostali Želary Ondřeja Trojana. Ich slovenským koproducentom je Marian Urban. „Kvalitný slovensko-český projekt má vyšší potenciál nájsť dofinancovanie a distribučný záujem minimálne v Európe,“ odpovedá v hlavnom rozhovore čísla v trochu inej súvislosti na otázku o spájaní slovenských a českých síl pri financovaní filmu. Kým Marian Urban začal produkovať hrané celovečerné filmy, venoval sa (a stále sa venuje) dokumentárnej tvorbe ako dramaturg či režisér. Databáza SK Cinema spája s jeho menom vyše 300 slovenských dokumentov. Mnohé z nich sa radia ku krátkym filmom. Dobré správy pre domáci dokumentárny film prišli v posledných dvoch rokoch z festivalu Ji.hlava. Vlani tu v hlavnej súťaži zvíťazila Biela na bielej Viery Čákanyovej, tento rok ocenili niekoľko slovenských filmov a rovno tri ceny vrátane hlavnej sa ušli debutu Barbory Sliepkovej Čiary. Okrem neho v čísle recenzujeme ocenenú Očistu Zuzany Piussi a cenný (hoci bez ceny z Ji.hlavy) debut Very Lackovej. K dokumentárnemu filmu má napriek animovanej technike blízko aj štvrtá recenzovaná novinka. Krátky film Bolo raz jedno more sa distribuoval aj v kinách. Až kým ich nezavreli. Ak si odmyslíme predchádzajúcu vetu, je to takisto dobrá správa. Cenu Petra Mihálika udelili tento rok Jelene Paštékovej. Snaha budovať ocenenie s istou váhou nielen za tvorbu, ale i za reflexiu je dobrou správou tak pre filmových kritikov, ako aj pre tvorcov. Keď vlani zomrel Pavel Branko, viacerí režiséri vyzdvihovali jeho priamosť a možnosť získať od neho nezaujatú spätnú väzbu. Cenu Pavla Branka vyhlásili tento rok prvýkrát. Takisto ako cenu Orbis Pictus, ktorú za systematickú reflexiu audiovizuálnej tvorby udelili časopisu Film.sk; je ocenením vydavateľa, v našom prípade Slovenského filmového ústavu. Za cenu pekne ďakujeme. Zároveň gratulujeme Jelene Paštékovej a Matejovi Sotníkovi, laureátovi Brankovej ceny za prínos filmovej kritike a publicistike pre autora do 35 rokov. Jeho aktivity sa však nekončia v tejto sfére a kultivujú slovenské audiovizuálne prostredie. Samé dobré správy, žiadalo by sa povedať, nebyť každodenných štatistík. Za redakciu Film.sk vám želám pokojné Vianoce a v novom roku aspoň toľko dobrých správ, aby vyvážili tie ostatné.