Zinkoví chlapci (mäkká väzba)

Kričia. A šepkajú.

Stovky ľudských životov, stovky hlasov, ktoré neprehlušila ani nezmyselná intervencia Sovietskeho zväzu do Afganistanu vo výnimočne silnej knihe držiteľky Nobelovej ceny Svetlany Alexijevič. Afganistan je jedno z najhorúcejších miest na mape sveta. A nie je to len podnebím. Svetlana Alexijevič, držiteľka Nobelovej ceny za literatúru venovala Afganistanu jednu zo svojich kníh. Presnejšie – desiatim rokom sovietskej intervencie a krvavej sovietsko-afganskej vojny.Od knihy ku knihe sa Svetlana Alexijevič zaoberá jediným – zmenšuje veľké dejiny až na rozmery malého človeka. Vojna, impérium, tisícky mŕtvych – všetko sú to až príliš nepredstaviteľné veci. Ale chorľavý chlapec so samopalom, ktorý nemá rád popravy, to je už čosi skutočné. A rovnako aj vojačikovia s jazvami na tvári i matky, ktoré po smrti detí zaživa zomreli medzi zbierkami známok, fotografiami, nikdy neoblečenými vecami.Po prvom vydaní knihy Zinkoví chlapci sa na Svetlanu Alexijevič spustila vlna súdnych sporov, ktoré proti nej viedli hrdinovia tejto knihy. Skutočne je pravda až taká neznesiteľná? Aj tá vlastná? V tejto knihe sa nedozviete, prečo Sovieti intervenovali do Afganistanu. Pochopíte však, aká nezmyselná je každá vojna, keď z nej prilietajú lietadlá plné zinkových sarkofágov. Kniha Zinkoví chlapci vychádza v preklade Kristíny Karabovej. Svetlana Alexijevič (*1948), bieloruská novinárka a?spisovateľka, laureátka Nobelovej ceny za literatúru 2015 za polyfónny literárny štýl, ktorý „je dokumentom utrpenia a "odvahy našej doby“. V roku 1972 absolvovala žurnalistiku na Leninovej univerzite v Minsku. Pracovala pre regionálne noviny a ako učiteľka. V roku 1976 sa stala dopisovateľkou minského literárneho časopisu Neman. Ako novinárka robila rozhovory s ľuďmi, ktorí zažili druhú svetovú vojnu, sovietsku intervenciu do Afganistanu alebo černobyľskú haváriu. Žila v Paríži, Göteborgu a Berlíne. V roku 2013 sa opäť vrátila do Minska a v roku 2017 vystúpila z ruského PEN-klubu. Vo svojich dielach píše o udalostiach, ktoré sú v ruskej histórii opomínané a vytláčané: o účasti žien v druhej svetovej vojne, o vojnových osudoch detí či každodennom živote po úpadku komunizmu. Je držiteľkou mnohých ocenení, medzi inými Peace Prize of the German Book Trade, Prix Médicis essai, Leipziger Book Prize on European Understanding, Andrei Sinyavsky Prize, Angelus, a je dvojnásobnou laureátkou Ceny Ryszarda Kapuścińskeho za literárnu reportáž. V edícii Prekliati reportéri sme doposiaľ vydali tri knihy Svetlany Alexijevič: Vojna nemá ženskú tvár (Absynt, 2015) o osudoch žien vo Veľkej vlasteneckej vojne, Časy zo second handu. Koniec červeného človeka (Absynt, 2016) o homo sovieticus, ktorý svoj sovietsky pas ešte stále uchováva ako najcennejšiu relikviu a knihu Zinkoví chlapci (Absynt, 2020), ktorá je desivým obrazom sovietskej invázie do Afganistanu z rokov 1979–1989. Kniha Černobyľská modlitba (Absynt, 2017) ponúka neľútostné svedectvo o najväčšej európskej jadrovej apokalypse z 26. apríla 1986.